Friendship And Love Is Life

7. listopadu 2010 v 23:10 | Smejo

                               Friendship and love is life 1

Toto je moja prvá poviedka a prvá časť tak dúfam, že sa vám to bude páčiť :)

Ahoj volám sa Ayumi Hee a som Kórejčanka. Môj príbeh sa začal dňa, keď som prvýkrát videla na internete Nichkhuna. Vtedy som mala len 14 rokov. Od vtedy prešli tri roky. Všetko sa zmenilo. Moji rodičia sa rozviedli, mama sa odsťahovala do Kórei. Otec mi nikdy nepovedal prečo sa s mamou rozviedol. A ja od vtedy žijem s otcom, otec si po pol roku našiel priateľku a teraz plánujú svadbu. Jeho priateľku som mu našla ja. Technicky sa našli sami ale ja hovorím, že som ich ja spojila. Je to úžasná osôbka ktorá je ako moja sestra, mama a krstná zároveň. Mám ju rada. Teraz do rodiny pribudne malý tvor môj braček alebo sestrička. Veľmi sa teším taký malý uzlíček šťastia a lásky. Je to už štvrtý mesiac čo chodíme každý deň do obchodu. Lebo, keď chladničku zbadá Cha tak boh chráň chladničku. Otec vraví, že pri nej skrachujeme ale aj tak ju rozmaznáva. Bývame v paneláku ale chceme sa presťahovať do rodinného domu, keď sa to narodí. Môj život je úplne normálne normálny až na to, že mám
najlepšiu kamarátku ktorá sa volá Hyumi. Sme najlepšie kamarátky od nášho narodenia. Máme rovnaké záľuby venujeme sa tancu a spevu. My sme také výnimočné baby úplne s normálnymi problémami. Ale sme strašné fanatičky do kórejského popu. Moja obľúbená skupina je 2PM a najviac ľúbim Nichkhun. Hyumi miluje B2ST a hlavne Kikwanga. Nám je jedno čo si ľudia o tom myslia. Nám sa to páči a basta. Hyumi chodí ku mne každý druhý víkend. Bláznime sa, chodíme na nákupy, na výlety, do kina. Naši rodičia sa poznajú a nevadí im to, že takto blbneme. Nikdy neplačeme kvôli nejakej somarine ale iba pri romantických filmoch. Ja s Hyumi chodíme do najlepšej tanečnej, speváckej, hereckej školy na Slovensku. Som s Hyumi v predposlednom ročníku. Ide nám to dobre, nie sme veľmi múdre, že všetko vieme. Ani nič také sme taký dobrý priemer. Ale najviac nám s predmetov idú jazyky. Vieme sa dorozumieť 7 jazykmi. A to sú slovenčina, angličtina, japončina, kórejčina, vietnamčina, čínština, francúzština. Máme spoločný sen, že pôjdeme do Kórei a ukážeme tam svoj talent a budeme vystupovať pred veľa ľuďmi, spoznáme všetky skupiny a najme tie naše.

Ráno bolo obyčajné ako každé iné. Budíček som mala ako obyčajne o 5:40. Škola nám začínala o 7:00. A väčšinou sme končili o 15:00. Mňa tam vozil ocko a niekedy sme sa stavili aj pre Hyumi. Moja izba bola plná plagátov, fotiek, obrázkov, hračiek, cédečiek. Mala som ju takú veľkú a útulnú s veľkou posteľou a veľa skrinkami. Bola celá žltá s veľkým oknom a balkónom. Môj šatník bol podľa mojich predstáv. Mala som ju rozdelenú na domáce, tanečné, školské veci a garderóby. Zišla som zo schodov a išla som smerom do kuchyne vošla som a tam už ma čakali raňajky. Za stolom bol ocko aj Cha.
"Dobré ráno ocko". Pobozkala som ho na čelo. " Dobré ráno Cha". Objala som ju. Sadla som si za stôl. "Ako si sa vyspinkala malinká?". Pozrel sa na mňa a ďalej čítal noviny. "mám trému ocko, dnes prídu že vraj nejaký dôležití ľudia. Čo, keď prídu na našu hodinu. Čo, keď znervózniem a pokazím to." "nemusíš sa ničoho báť Ayumi zvládneš to". "Ďakujem Cha za podporu, toto si od vás vážim". " som predsa tvoj ocko, tak musím nie". Zasmiala som sa nad tým ako si vždy vravel ocko. Dojedla som a vyšla som do izby. Vošla som do kúpeľne. Moja kúpeľná bola strašne veľká. Mala som aj sprchu aj sprchovací kút. Páčila sa mi. To bol môj ženský kútik. Po sprche som sa natrela telovým mliekom. Neviem prečo ale už tri roky som používala ten istý. Obliekla som sa, urobila som si vlasy ako vždycky do culíku s ofinkou. Tak som sa cítila najlepšie. Zobrala som si tašku, telefón. Zišla som dole zo schodov pri dverách ma čakal ocko aj s Cha. Objala som Cha, ocko jej dal pusu. Vyšli sme z dverí čo sa len zavreli ocko sa začal hrať ako malý chlapec. Bil ma, objímal ma, smial sa na mne. " Zvládneš to, verím ti". A dal mi pusu na líce. Usmiala som sa na neho. " Miška počúvaj ma, tvoja mama my včera volala a chcela aby si za ňou prišla do Kórei. A ja sa ťa pýtam či tam chceš ísť?". Zastala som pozrela som sa na ocka. " ocko a ty chceš aby som tam išla?". Pozrel sa na mňa tým svojím pohľadom. " Ja neviem asi by si mala. Ja by som išiel aj s tebou. Ale neviem či by Cha súhlasila". " Tak sa jej prosím opýtaj". Objal ma a podľa objatia som vedela, že má ma strašne rád. " Dobre spýtam sa jej". "Ďakujem ocko, ľúbim ťa". " Aj ja ta ľúbim". Nastúpili sme do auta. Začal mi zvoniť telefón. Zdvihla som ho. " Ahoj Ayumi nemohla by si prosím prísť aj pre mňa?". " Áno samozrejme, tam kde obvykle?". " Čakám ťa a ďakujem". "Ahoj". Ocko vedel, že ideme pre Hyumi. Zastavili sme pred Hyuminím domom. Hyumi už tam čakala. Nastúpila do auta ale najprv pozdravila ocka " Dobrý deň pán Hee". " Ahoj Hyumi, no ako ide tvojmu ockovi kšeft?". " No neviem najprv sa sťažuje, že ste mu dali to najtahšie a potom hovorí, že vás pozve na pivo lebo ste úžasný". Ocko sa zasmial. "Vedel som, že to Phil zvládne". Môj ocko pracoval ako riaditeľ stavebnej firmy a Hyumin otec bol spolumajiteľ. Postavili budovy v Japonsku, Amerike, vo Vietname, Paríži, Holandsku, Anglicku, Nemecku, vo Veľkej Británii. Chodili sme tam na dovolenky lebo každý tam poznal ocka. " Ahoj Ayumi vieš o tom, že oni budú vyberať ľudí do tanečnej skupiny?". " Hej niečo som o tom počula". Pozreli sme sa na seba. " Samozrejme, že to zvládneme". Po desiatich minútach sme tam už boli rozlúčili sme sa a vošli sme do vnútra. Škola ako vždy bola plná ani hýbať sa tam nedalo. Spoznávali sme tam pár ľudí všetkých sme tam odzdravili. Vstúpili sme tam a spoznali sme aj nových ľudí. Všimli sme si, že k nám ide Japonka. " Ahoj vy ste určite Ayumi a Hyumi. Ja som Hina. Ja som tu na výmenu. Tak dúfam, že budeme dobré kamarátky". " Neboj sa tak to budeme, a nevieš kto išiel k vám do Japonska?". "Áno viem nejaká Karolína". "Ďakujem". Usmiala sa a odišla. "Konečne išla Karolína preč to som sa dočkala, ja som vedela, že sa oplatí modliť". Nemohla som z  Hyumi a ten jej humor, vždy vie človeku zdvihnúť náladu. Do našej šatne vstúpil muž ázijského pôvodu. " Ahoj dámy ja som Chin Ho dnes si premeriame vaše tanečné, spevácke schopnosti z vašej skupiny pôjde do Kórei iba 6 dievčat. Takýto schopný mladý ľudia sa nám budú hodiť. Teraz vám predstavím mládencov ktorý pôjdu s vami". Pred neho sa postavili 2PM a B2ST osobne. "Začneme 2PM toto je Nichkhun , Taecyeon, ChanSung, Junho, Junsu a WooYoong. Teraz B2ST
DooJoon, YoSeob, DongWoon, JunHyung, Kikwang , HyunSeung. Dúfam, že si budete rozumieť. A teraz by ste sa mohli predstaviť". Pozrel na Hyumi. " Ja som Hyumi, toto je Ayumi, Hana, Lucia, Magdaléna,
Sun, Yun, Lawan, Mali a Tola". Videla som na nej tu nervozitu. V tom tam prišiel tréner repu. " A vy dve na čo čakáte na zázrak, ten rep sa sám nezarepuje". Uvedomila som si, že to je ten najväčší trápny moment na svete. Odložili sme si veci a poklonili sme sa a odišli. Počuli sme ten hnusný smiech Magdalény. " Keď sa vrátim zabijem ju, potom mi to pripomeň Ayumi okej". " neboj ja ti pomôžem". Začali sme sa smiať. " Slečna Ayumi a Hyumi, prosím počkajte na nás". Otočili sme sa a za nami išli manažéri a B2ST, 2PM. " Mňa asi porazí Ayumi ty to zvládneš". "Nechápem". "Ja to vybavím u učiteľa a ty vybavíš toto, okej". A odišla. Ona ma v tom nechala sviňa jedna. " Ďakujem, že ste počkali. Veľmi si to vážime a kde máte druhú kamarátku?". " Išla to vybaviť u učiteľa a čo potrebujete?". " Ja teda my sme sa chceli spýtať na takú malú maličkosť. Zatiaľ sme nevybavili žiadne bývanie pre 6 členov a, že či by sme nemohli ich nechať nachvíľu u vás a vašej kamarátky". " Hyumi to nebude vadiť no ani mne nie, keď nebude chalanom vadiť moja tehotná mama". " Nie nebude a koľko ovládate jazykov?". " Viem sa dorozumieť v 7 jazykoch". " Šikovné dievčatá sú na tejto škole". " Iba podaktoré". Videla som ako sa zasmiali. A v tom prišla Hyumi. " Hyumi budeš mať návštevu na pár dní". A rýchlo som išla do štúdia. Otočila som sa a videla som pohľad Hyumi. Nevidela som kam potom odišli ale o pár minút prišla Hyumi. Tento deň na moju dušu prebehol veľmi rýchlo. Už sme skončili a vychádzali sme zo štúdia. Tam nás čakali B2ST a to Kikwang, DongWoon, YoSeob a potom 2PM Nichkhun , ChanSung a Taecyeon. " Ahojte". Všetci nás pozdravili my ako slušné sme odzdravili. " Tak mi sme sa rozdelili tak dúfam, že vám to nevadí". Sa na nás pozrel Nichkhun. Pošuškala som Hyumi do ucha " ja asi odpadnem". Hyumi sa zasmiala. " Nie samozrejme, že nie tak ako ste sa rozdelili". " 2PM pôjdu k tebe Miška a B2ST pôjdu k Hyumi môže byť tak?". " jasné, že môže byť". Chalani nechcem byť zlá ale mohli by sme už ísť lebo dnes oslavujeme meniny môjho otca. Tak ,keď vám to nevadí". Hyumi sa na nich pozrela a potom na mňa. " Samozrejme, že nie". Kikwang sa na Hyumi usmial a predstavila som si ako by Hyumi odpadla. A potom by ju zdvihol. Musela som sa zasmiať, pocítila som pohľad na sebe. Nechcela som sa tam pozrieť. " Tak sa majte a uvidíme sa zajtra. Dávajte si na seba pozor, okej". Objala ma a už už chcela objať chalanov len sa spamätala a povedala len " Ahojte a keď sa stane niečo Ayumi tak vás zabijem". Usmiala sa a odišla. " Toto je celá Hyumi, musíte si zvykať". Chalani tam len tak stáli a radšej nič nepovedali. Išli sme zo školy, keď ma zrazu napadlo " Chalani nemôžem vás pozvať na slovenskú kávu?". " No ale nemali by baby pozývať chalani?". Taecyeon sa chytil za hlavu. " Nevadí ale dnes ja vás pozvem, veď ste hostia. No poďte". Konečne sme sa pohli.                                   
Chalani sa pozerali na Ayumi. "Čo myslíš Taecyeon?"." Na koho sa teraz pýtaš ChanSung?". " Na koho asi na Ayumi nie". " Jáj ona, ani ju moc nepoznáme ale mám z nej dobrý pocit". " Iba dobrý pocit, veď ona je ako naša polovička alebo ako naše chýbajúce dieťa alebo ako moja mladšia sestra". " Súhlasím s ChanSungom ale to posledné by som ja zmenil". " Hej a načo Nichkhun?". Drgol som do Nichkhun. " ja neviem ale asi budem mať o ňu záujem". Drgli sme do Nichkhun ja z pravej a ChanSung z ľavej strany. Tak sme sa vybrali za Ayumi.
Vedela som, že sa rozprávajú o mne ale nechcela som na to myslieť. Už sme tam stáli a ja som čakala na nich, keď prídu ku mne. Akú si dáte kávu alebo čaj?". " Ja si dám kakao". Pozrela som na ChanSunga. Musela som sa zasmiať. Kto by si myslel, že dvadsať ročný chalan bude chcieť kakao. " A ty Taecyeon?". " Ja si dám asi čerešňový čaj a ty Nichkhun". " Nie je to divné, keď nás pozýva taká pekná baba". " Ale Nichkhun nebuď taký niečo si vyber a pôjdeme lebo musíte byť hladní a unavení". " Dobre ja si dám to isté čo ty Ayumi". " Idete so mnou alebo počkáte tu". Chalani sa poobzerali okolo seba a jednohlasne povedali " ideme s tebou Ayumi". Vošli sme do vnútra a bolo tam stále veľa ľudí. Čakali sme v rade. Pozerala som sa na chalanov lebo nedeje sa tak často, že taký pekný aziati prídu na Slovensko. Už sme boli na rade a zrazu sa predo mňa postavili chalani. Použili tú svoju úžasnú angličtinu. " Dobrý deň poprosím si jedno kakao, jeden čerešňový čaj a dvakrát karamelové caffe late so sebou prosím". Predavačka povedala sumu a ja som rýchlo jej podala peniaze. Chalani sa na mňa pozreli. Neznášala som, keď niekto za mňa platí. Zobrali sme si pitie a vyšli sme. " No Taecyeon ty vieš takto dobre angličtinu". " Musím veď som sexy aziat". " Nemusela si platiť Ayumi". Pozrel na mňa Nichkhun. " To nevadí ste na návšteve. Tak musím ukázať slovenskú dobrosrdečnosť". " Ty si nám ju už aj tak ukázala". Pozreli sme sa na seba. Skoro som sa stratila v Nichkhunových očiach. " Ayumi koľko trvá cesta k tebe domov?". ChanSung sa pozrel na chodník. " Autobusom pomerne kratšie než električkou. Pôjdeme autobusom, dobre?". Prikývli na súhlas. Čakali sme na autobus celú cestu domov sme boli ticho. Keď sme prišli vo dverách nás čakala Cha a ocko. Keď sme vošli do vnútra chalani sa poklonili môjmu otcovi a aj on sa poklonil. Ja som ich chcela predstaviť. " Chalani toto je moja mama Cha a toto je môj otec Kyung. Mami a ocko toto je
Nichkhun, Taecyeon a ChanSung". Cha im podala ruku. " Veľmi ma teší chlapci, určite ste hladní vyzujte sa a veci si nechajte tu. Umyte si ruky a poďte so mnou do kuchyne". Chalani poslúchli. " Kúpeľňa je za týmto rohom prvé dvere". " Ďakujeme Ayumi". Išla som do izby a ocko išiel za mnou. "No Ayu ako bolo v škole?". Sadol si na stoličku. "Na moje prekvapenie dobre, Karolína išla do Japonska takže budem mať od nej pokoj. Potom ma vyhrešil učiteľ repu a ubehlo to strašne rýchlo. A vy čo ocko?". " Bol som na jednaní a vyzerá to tak, že sme našli pre firmu ďalšieho sponzora. Cha bola u gynekológa a vyzerá to veľmi dobre". Objala som ocka. " Tak to je úžasné ocko. Teším sa s vami. Prezleč sa zlatko a počkáme ťa pri stole dobre?". " Samozrejme ocko". Zavrel dvere ja som sa začala vyzliekať. Keď mi do dverí vtrhol Nichkhun. Ja som sa na neho otočila iba v nohaviciach a v podprsenke. Keď ma uvidel úplne som skamenela. "Ježiš prepáč Ayumi to som nechcel. Strašne ma to mrzí". "To nevadí Nichkhun. Prosím môžeš odísť s mojej izby". "Áno môžem". Zatvoril dvere a usmiala som sa ani neviem prečo. Prezliekla som sa a išla som do kuchyne. V kuchyni už všetci čakali na mňa. Som sa divila na stole bolo nejako veľa jedla. Pozrela som sa na Nichkhun a on sa červenal. Sadla som si za stôl a ocko sa začal baviť s chalanmi o športe, autách, hudbe a samozrejme o babách to by neboli chalani. Ja som radšej bola ticho a jedla ďalej, Cha sa ticho smiala. Všetci sa potom na mňa pozreli. "Aj dnes ti ide ta tvoja relácia?". "Samozrejme, že mi ide". "A prečo sa na mňa všetci pozeráte?". " Len tak Ayu lebo si malý anjelik". "Ocko prosím ťa máme návštevu". Cha vstala a chytila ma za ruku. " No poď ideme urobiť chalanom posteľ a musí niekto s tebou spať na tvojej posteli". " Čo prečo máme málo miesta, budú spať na zemi". "Ayumi prosím je to návšteva tak si vyber s kým budeš spať na posteli a basta". Išli sme do izby kde sa žehlili a ukladali sa čisté veci. Zobrala obliečky a išli sme do hosťovskej izby. Prezliekli sme čisté periny aj v mojej izbe sme prezliekli periny. Vošla som do obývačky a už mi chceli prepnúť. Stihla som si zobrať ovládač a prepnúť na markízu ja som neprepásla ani jednu časť Modré z neba. "Dneska ja pozerám a potom si môžete prepnúť". Ocko sa postavil a doniesol mi vreckovky lebo vždy pri tom plačem. Po nejakej hodine to skončilo. Iba ja a 2PM sme pozerali. Rodičia už išli spať. "Chalani tak kto bude spať so mnou? A kto v hosťovskej?". "Tak ja s ChanSungom budeme v hosťovskej a Nichkhun môže spať s tebou". Ja som sa na nich pozrela a uvedomila som si, že ani na výber nemám. " Tak dobre, počkáte tu ja sa musím ešte osprchovať a prídem za vami, dobre?". " Hej jasné Ayumi". ChanSung sa uvelebil v otcovom kresle a zobral si ovládač a začal prepínať. Ja som zatiaľ rýchlo išla do kúpeľne osprchovala som sa, obliekla som sa do pyžama a už som vyšla, keď Nichkhun bol už v mojej posteli. Normálne som sa ho zľakla. "Čo tu robíš Nichkhun nemal si čakať dole s chalanmi". " Mal ale boli unavení tak si išli ľahnúť". Išla som k posteli, postavila som sa pred Nichkhun a násilím som ho vytiahla z  postele. " Ayumi čo prosím ťa robíš?". " Ideme popriať dobrú noc a pôjdeme spať". Išli sme k chalanom do izby, už ležali v posteli tak som im popriala dobrú noc a išli sme spať. Zavreli sme dvere od mojej izby. Ľahli sme si do postele. " Dobrú noc Nichkhun a sladké sny". " Dobrú noc Ayumi a sladké sny". Vypla som svetlo a pokúšala som sa zaspať. Po pár hodinách som zaspala. A rozmýšľala som o zajtrajšku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama