Friendship and love is life 5

28. prosince 2010 v 13:47 | Smejo

                               Friendshipand love is life 5    

Boloasi 10 hodín. Bol piatok. Zobudila som sa na to, že som asi na niečo zabudla.
Pozrela som sa na telefón. A pozerám, že 10 hodín. Rýchlo som vyskočila s postele. Rýchlo som išla dole. V obývačke boli všetci. " Ocko ja som zaspala. Prosím odvezieš ma". " Neboj sa zlatko dali ti voľno aby si
zbalila všetky veci lebo zajtra odchádzame".
" Bože ocko toto mi nerob". " Ale, keď si už hore. Tak si pekne uprac a dáme všetko do auta ktorý odnesie veci na letisko a potom do našeho bytu. Ponúkol sa jeden známy, že nám to spraví". " To vážne, toto je nejaké divné". " Vidíš ja som ti to vravela". " Áno teraz všetky baby sa postavia proti mne. Vidíš to Hyo som pod papučou". Začal sa smiať potľapkal ho po ramene a išli nakladať veci do auta. Počula som pípanie telefónu. Myslela som si, že mi prišla SMSka od Nickhuna ale mýlila som sa ta SMSka bola od Taecyeona. Ja som pozerala ako puk. Doslovne som pozerala ako puk. " Ahoj Ayumi tu je Taecyeon, že no ja som chcel. No ako to povedať . Že prosím nezlom srdce Nickhunovy no on si prežil toho dosť z babami. Tak prosím nezlom mu srdce. Teším sa na teba. Taecyeon".
Tak toto som teda naozaj nečakala. Ale je to od neho milé, že sa bojí. Ja to Nickhunovy nespravím nemám na to a ľúbim ho. Hneď som mu aj odpísala. " Neboj sa Taecyeon nikdy to nespravím. Môžeš mi veriť. Ja nie som
taký človek. Ďakujem, že si mi to povedal.. Ayumi
".
Rýchlo som sa najedla. Normálne som to do seba pchala. Rýchlo som sa obliekla. Pomohla som s pár vecami strýkovi a ockovi a rýchlo som išla za Hyumi. Išla som autobusom mala som to kratšie. Keď som prišla k Hyumi všade boli škatule. " Hyumi kde si?". S kuchyne sa ozvalo " tu som Ayu poď sem". Išla som do kuchyne a tam sa Hyumi napchávala. Veď to by nebola ona " čo sa deje Hyumi?". " Vieš čo sťahujeme sa do Kórei". " Aj vy aj my nie je to úžasné". " Samozrejme, že je to úžasné". " Vieš čo, keď je to posledný deň čo tu budeme nejdeme sa rozlúčiť so všetkými?". " Samozrejme, že ideme ale o ôsmej tu musíme byť a inak kde sú U-KISS?".
" Ešte spia. Tak ideme Ayu". " Poďme". Išli sme najprv do školy tam sme sa rozlúčili úplné s každým koho som poznala. Potom sme išli na našu bývalú základnú školu. Všade kde nás poznali sme išli všetci nám priali všetko dobré a veľa úspechov.
Potom sme išli na posledné slovenské nákupy, do kina. Bolo už osem hodín. " To tak rýchlo ubehlo?". " Hej aj ja tomu nemôžem uveriť poďme ideme odprevadiť U-KISS a pôjdeme potom domov. Prišli sme pred dvere Hyumi a už tam čakali. " To ideme tak skoro?". " Áno musíme bude nejaký koncert preto aj 2PM a B2ST odišli". " To vážne. Tak to potom chápeme". Všetci sme nasadli do auta na letisko to trvalo asi 40 minút. Keď sme tam už prišli.
Stálo tam zase lietadlo. Toto robia naschvál. Prvý sa rozlúčil Ki Bum " Tak sa uvidíme zajtra baby. Budem rád, keď budeme spolu". Objali sme sa. Druhý išiel Alexander " Mám vás rád, ale viacej mám Ayumi. Ale nie neboj Hyumi aj teba mám rád". Tretý išiel Eli " Ahojte mám vás rád. Tak sa teším na vás. Budete mi chýbať". Štvrtý išiel Kevin " Ahojte mám vás rád. Teším sa váš combeck". Piaty išiel DongHo. S nami sa rozlúčil osobitne. Bol odo mňa väčší. Veď každý je odo mňa väčší. Najprv sa rozlúčil Hyumi. Niečo jej povedal ale nerozumela som tomu. Potom išiel ku mne " Mám ťa strašne rád Ayumi. Dávaj si na seba pozor. Budeš mi chýbať. Budem ťa podporovať. Jak to najviac pôjde". " Ďakujem
DongHo aj ja ťa podporujem a budem podporovať ako to len pôjde. Mám ťa rada". Šiesty išiel SooHyun " Dúfam, že sa nemusím opakovať. Mám vás rád a teším sa na vás". " Si strašný SooHyun". Buchla ho Hyumi do brucha. A posledný išiel KiSeop " Tak baby máme povinnosti tak sa uvidíme zajtra. Budem rád ak sa niekedy ozvete. Mám vás rád. Papa".
" Ahoj dávajte si na seba pozor. A šťastnú cestu". Nastúpili do lietadla a už ich nebolo. Išli sme domov vedeli sme, že to je náš posledný deň na Slovensku. Museli sme sa rozlúčiť s našou obľúbenou lavičkou kde sme si písali Nichkhunove a Kikwangove meno. Naša obľúbená kaviareň kde sme pili horúcu čokoládu. Naša základná škola, naše konzervatórium. Zo všetkým sme sa museli rozlúčiť. Bude nám to chýbať ale začína nám nový život v Kórei. Tešíme sa na to a nesklameme ich. Tak to nie. Hyumi som odprevadila ja musela som sa vyvetrať a porozmýšľať aké to bude v Kórei a ako bude náš život prebiehať. Prišla som domov. Náš byt bol prázdny niekde boli tašky, papierové krabice. Steny boli holé, všetko bolo prázdne. Vyzula som sa, vošla som do obývačky. Na gauči sedel ocko. " Ahoj ocko ty ešte nespíš?". " Musel som čakať na teba Ayumi. Musím sa s tebou porozprávať. O tvojej mame". Moja mama. Musela som si sadnúť aby som sa upokojila. " Volal som s tvojou mamou. Musím ti to povedať Ayumi lebo potom by to nebolo voči tebe fér. Tvojej mame sa v Kórei darí. Má vysoké postavenie v právnickej firme. Stihla sa aj vydať a má aj 3 deti. Takže to znamená, že máš troch nevlastných súrodencov. Jej manžel je manažér Super Junior. Majú veľký dom a pripravenú pre teba aj izbu". " Ja nebudem s ňou bývať ja budem s vami a hotovo. Nechcem s ňou byť mám vás a to mi stačí". " Ayumi to myslíš vážne. Vedel som, že to povieš. Vieš, keď už rozbiehaš svoju kariéru. Tak by sme to mohli v Kórei osláviť". " To znie dobre ocko. A kto sú jej deti?". " Jej manžel mal dve deti, keď sa vydala.
Má 18 ročného syna XXX a 27 ročného
syna. Jej syn je členom super junior a tým je Heechul. A potom porodila dcérku ktorá ma práve 4 mesiace". " Prosím toto nemyslíš vážne
ona nás opustila kvôli nejakému manažérovi. A teraz si žije v bohatstve". " Tvoja mama má rakovinu Ayumi". " Čože má ako to je možné". "Hovorí, že chodí na chemoterapie. A, že sa jej darí ale ako ju poznám tak klame. Možno to má aj tá malá. Ale to sa nevie isto". " Ja nemôžem uveriť tomu čo mi hovoríš. Takže ona od nás odišla kvôli tomu aby si sa netrápil lebo vedela ako moc ju ľúbiš. A aj vedela, že má rakovinu". " Áno presne tak
Ayumi". " Tak potom ja musím ísť za ňou a budem na ňu dávať pozor ako sa len dá a poviem, že si šťastný a, že sa máme dobre". " Som na teba pyšný Ayumi. Ľúbim ťa Ayu". " Aj ja ťa ľúbim". " choď už spať Ayumi zajtra odlietame". " Okej ale aj ty choď spať a dobrú noc". " Dobrú noc". Vyšla som z obývačky vedela som, že ocko bude plakať nechcel aby som vedela, že plače. Aj pre mňa to bola rana ako z neba. Ale to, že môj brat je Heechul so Super junior je strašné. Tak toto musí byť nejaká hovadina. Začal mi pípať telefón bola to SMSka od Nichkhuna
aspoň niečo ma rozveselí. " Ahoj môj malý krpček. Práve sme dokončili nahrávanie. Tak dúfam, že ma budeš pozerať? Mal som pocit, že sa niečo s tebou deje. Tak som ti musel napísať a chcem vedieť či si v poriadku?. Dúfam, že si lebo ak nie tak sa ťa pokúsim rozveseliť. To ti sľúbim a nedovolím aby si bola niekedy smutná. Chýbaš mi a nevadí mi, že ti to stále hovorím. Je to aj pravda. Teším sa na teba. Tvoj Nichkhun". Neviem prečo ale rozplakala som sa. Musela som mu všetko povedať cez jedinú sprostú SMSku " Ahoj Nichkhun samozrejme, že si ťa pozriem. Mal si správny pocit, že sa niečo deje. Moja mama má rakovinu a neviem čo mám robiť strašne potrebujem niekoho pri sebe aby smi povedal, že všetko bude v poriadku. Ja som si myslela, že nás opustila kvôli nejakému chlapovi ale mýlila som sa. Strašne mám teraz výčitky svedomia. Nechcem aby umrela. Ja to potom nezvládnem. Chcem ju vidieť.
Chcem aj teba vidieť. Musím ťa vidieť. Tvoja Ayumi".
Odoslala som mu SMSku ľahla som si na posteľ nechcela sa mi nič robiť. Len som si ľahla na posteľ a čakala. Ani neviem načo som čakala. Snáď na zázrak. Ale to ťažko. Zapípal mi telefón bola to správa od Nichkhuna. " Teraz by som chcel byť pri tebe. A utešiť ťa, hladkať tvoje krásne
vlasy, bozkávať ťa na tvoju krásnu pokožku, hovoriť ti, že to dobre dopadne. Držať ťa v náručí. Chcel by som to ale som od teba ďaleko. Musím to prekonať. Zajtra sa uvidíme. Choď spinkať aby si si
odpočinula. Sladké sny moja kráska. Nichkhun".
Ešte viac som sa rozplakala. " Nichkhun ja ťa potrebujem!!!!". Odoslala som to a čakala, keď pokojne zaspím.
Čakal som, keď mi konečne zapípa ten telefón a dá mi najavo, že prišla SMSka od Ayumi. Konečne som sa dočkal. Rýchlo som otvoril správu a neuveril som tomu čo tam bolo napísané. Potrebuje ma a ja som tam nebol. Mal som také nervy, že som telefón hodil celou silou o zem. Zmohol som sa len na jediné. Sadol som si a rozplakal som sa.

Nevedela som či mi odpíše na SMSku ktorú som mu poslala. Račej som na to nemyslela. Chcela som si oddýchnuť na ten zajtrajšok. Zaspala som mala som sen, že som bol v Kórei mala som s Hyumi
vystúpenie každý nám fandil, povzbudzoval nás boli tam ocko, Cha, krstná mama a krstný otec. Boli tam dokonca nevlastný súrodenci ale nikde som nevidela mamu. Všade som sa pozerala ale nebola tam. Zrazu som sa objavila na cintoríne. Stála som pred hrobom kde bolo napísané mamine meno. Bolo tam napísané ja som sa strašne rozplakala. Nechcela som takýto sen chcela som sa prebudiť. Musela som sa prebudiť. Rýchlo som otvorila oči, sťažka som dýchala, bola som spotená. Vedľa mňa stála krstná mama. " Ayumi mala si sen o mame?". " Umrela v mojom sne. Ja nechcem aby umrela". " Tvoja mama mi volala a povedala čo sa stalo. Tvoja mama má leukémiu Ayumi. Tak, keď prídeš do Kórei mala by si ísť hneď za ňou, keď prídeš do Kórei. Teraz ťa bude potrebovať. Pôjdem tam s tebou, keď budeš chcieť". " Prosím musíš ísť so mnou. Ja to sama nezvládnem". " Choď si ľahnúť alebo môžeš ísť k nám. Ako, keď si bola malinká". " Netreba. Ako si to vedela?". " Mám tri deti Ayumi ja v tom mám už prax". " Ďakujem krstná. Dobrú noc". " Dobrú noc zlatka. A dúfam, že budeš mať lepšie sny". Zatvorila za mnou dvere a ja som si ľahla. Nichkhun mi neodpísal. Asi spinká nech si pospí potrebuje to.

Na moju tvár dopadol lúč svetla. Dnes sa to stane. Viem to. Pôjdem s celou rodinou do Kórei ale aj s Ayu. Pozrela som sa na izbu a bola úplné prázdna až na pár vecí. Večer som mala pocit, že sa niečo s Ayu deje. Dúfam, že je v poriadku. Rýchlo som vstala a zamierila som do kúpeľne. Rýchlo som spravila svoju dennú hygienu. Obliekla som sa zabalila som si všetko čo som tam mala. Vošla som do kuchyne. Kde bol ocko. " Ahoj ocko. Už si hotový". " Áno som neboj sa zlatko. Hyumi musím sa ťa niečo opýtať vadilo by ti keby si mala novú mamu". " Novú mamu ako vážne novú mamu. To je úžasne ocko. Mne to nevadí. A Alexander o tom vie?". " No vlastne to bol jeho nápad. A vlastne mám aj nejakú známosť asi pól roka. Nehneváš sa?". " Samozrejme, že nie. Mňa to skôr prekvapilo, že ty máš známosť". " Zas až tak starý nie som". Urazene si odpil z džúsu. " Prepáč ocko ja som nemohla". " V Kórei ti ju predstavím. Ona je z Kórei?". " No vlastne pól na pól bola na Slovensku ale včera odišla". "Budeš šťastný. A potom aj ja budem šťastná". Prišla mi SMSka. Bola od môjho Kikwanga " Ahoj môj anjelik. Dúfam, že sa na mňa tešíš? Lebo ja sa na teba strašne moc teším. A budem s tebou každú minútu môjho voľna. Mám jednu dobrú správu a jednu zlú správu. Chceš samozrejme najprv tu zlú a potom tú dobrú. Tá zlá je, že možno tam neprídeme na čas. Celá budova sa na vás pripravuje. A mi máme ten combeck. Takže dúfam, že sa nehneváš, keď tam neprídeme. A tá dobrá správa je, že mám pre teba dve prekvapenia. Ale o nich ti nič nepoviem. A ešte niečo sa ťa musím spýtať. Čo sa stalo medzi Ayumi a Nichkhunom? Lebo, keď som za ním išiel plakal. A potom hneď odišiel. Tak nás to trápi a najme chalanov čo sú s ním. Teším sa na teba. Tvoj Kikwang". Ja som asi v nebi. On mi napísal môj anjelik. To musím povedať Ayu. Vedela som, že sa niečo stalo. Povie mi to ako ju poznám. Nichkhun plakal. Bože čo sa stalo. Pochybujem, že sa pohádali. Oni neprídu. Tešila som sa
na nich. Ale pripravujú sa na nás to je dobré znamenie. Má pre mňa prekvapenie to je romantické. Rýchlo som začala písať " Ahoj môj malý amorko. Strašne sa na teba teším veď to vieš. Každú minútu tak to som zvedavá. Nevadí mne to nevadí viem, že teraz máte veľa práce a chápem to.
Milujem prekvapenia. Teším sa na tie prekvapenia. Mala som divný pocit, že sa s Ayumi niečo deje. Ale pochybujem, že sa pohádali. Ayu nie je taký typ. Čo by sa s každým hádala. Chápem, že ich to trápi buď pôjdu za ním a spýtajú sa alebo im to povie sám. Tak dnes začne môj nový život. Počkaj na mňa tvoja Hyumi". Rýchlo som čakala, keď mi napíše, že odoslaná.

Vstala som s bolesťou hlavy. Musela som si niečo dať na hlavu lebo mi praskne. Po tom včerajšku. Chcem aby ma objímal ako hovoril. Chcela som od neho SMSku. Pozerala som na telefón hypnotizovala som ho dokým mi nezapípal. To vážne funguje. Bola od neho " Ahoj moja
Ayu strašne ma to trápi. Chcem byť s tebou ako som ti hovoril. Chcem byť s tebou každú sekundu môjho života. Prepáč, že som ti neodpísal ale nemal som silu. Strašne ma to trápi. Mám ťa strašne moc rád. Cítim niečo viac
k tebe ako som si myslel, aj ty? Mám pre teba tri prekvapenie. Viem že máš rada prekvapenia. Ja viem o tebe všetko. Navždy tvoj Nichkhun".
Ten hlupáčik. " Nichkhun môj malý blázonko. Teba nech to netrápi nechcem aby ťa to trápilo. Ty si užívaj život. A ja chcem byť s tebou každú mikrosekundu môjho života. Ja viem nemusel si hneď. Aj ja cítim k tebe niečo viac než som si myslela. Prekvapenie? Milujem ich. Od kiaľ to o mne vieš? Aj ja o tebe viem všetko. Takže sme vyrovnaný. Tvoja Ayumi". Rýchlo som zaliezla do kúpeľne. Urobila som všetko čo som potrebovala. Obliekla som sa a zabalila som čo som už nepotrebovala. Dole každý balil čo sme už nepotrebovali. Pustili sme sa do upratovania. Všetko sme upratali. Lietadlo nám išlo o 10tej večer. Do Kórei prídeme okolo ôsmej ráno. Náš dom bol úplne prázdni. Iba holé steny a nič iné. Vonku už bola tma. Kedy som vlastne vstávala. Ani sama neviem hlava ma už nebolí našťastie. " Ocko koľko je hodín?". " Je pól desiatej. To stíhame". Ešte raz sa pozrel na hodiny a ako ho poznám začal panikáriť a k nemu sa pridal aj krstný. My sme boli úplne v kľude. Všetko sme zobrali. " Môžem zamknúť ja?". " Samozrejme Ayu. Počkáme ťa dole". Išli dole ja som si ešte raz pozrela celý dom a po tichu som sa s ním rozlúčila. Zamkla som. A rýchlo som išla do auta. Po 20 minútach sme došli na letisko ledva sme došli ale stihli sme to. Leteli sme v súkromnom lietadle. V lietadle už bola Hyu a jej otec. Vyštartovali sme a už sme leteli do Kórei.

                                                                  Pokračovanie nabudúce.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama