Star

23. prosince 2010 v 11:05 | Smejo
                    Star 1
                

Ahoj volám sa Ayumi a mám 19 rokov mám dvojča je odo mňa o tri minúty mladšia a volá sa Sam. Ja som úplne normálna baba až na to, že mám leukémiu. Neviem koľko mi ostáva času ale jednu vec viem musím si užívať svoj život dokým môžem. Leukémiu mám od 15 rokov jediný kto to vie som ja a moja rodina a 4 moji najlepší kamaráti. Nechcem to nikomu povedať aby som nezaťažovala rodinu. So svojou sestrou sa venujeme spevu, tancu, maľovaniu, hraniu na hudobných nástrojoch. Vyhrali sme veľa súťaži. A sme v tom veľmi dobre. Bývame v Kórei a sme pomerne bohaté. Nie sme namyslene, sme úplne normálne ako každé iné dievčatá. Milujeme kórejský pop a boli sme na všetkých koncertoch ktoré boli v Kórei od Kara po Big Bang. Ale najviac sme naviazane na SHINee a to JongHyun a 2PM Nichkhun. Sú to naše idoly, lásky, najlepší kamaráti. Povedali sme si, že ich stretneme aj keby nás to malo zabiť. Ohľadom mojej choroby Sam sa o mňa strašné rada stará. Strašne mi na nej záleží aj keď ma niekedy svoje chyby ale ľúbim ju a to je hlavné.

Bolo normálne nedeľňajšie ráno. Ayumi ešte spala. Včera sme prežili dosť hekticky deň. Ayumi bolo zle. A museli sme isť k lekárovi aby jej predpísal nejaké tabletky. Bojím sa o ňu a nechcem aby opustila svet v 19 rokoch. Na to je mladá nechcem ju stratiť. Neprežijem to, keď o ňu prídem. Urobila som nám raňajky sebe toast z mozarelou
a paradajkou a Ayumi jej obľúbené vločky z mliekom. A k tomu pomarančový džús. Sadla som si za stôl a premýšľala som nad tým čo dnes budeme robiť. Strednú sme už dokončili a pracú si nebudem hľadať kvôli Ayu. Stále nezabudnem na tie slova keď nám lekár povedal, že ma leukémiu. A hlavne na tu vetu " umrie v bolestiach alebo v pokoji. U každého je to iné". Neznášam tu vetu. " Slniečko dobre ráno". " Dobre ráno mami". " Zase rozmýšľaš nad tou vetu čo nám povedali?". " Nie". " Neklam poznám ta". " Tak áno". " Teraz musíš myslieť nad tým, že tu je ešte s nami". " Prepáč mami". Mamina je na takéto veci citlivá a najradšej by mala ona rakovinu než moja Ayu. " To nič zlatko". Mamina bola nízka, chudá postava s nádhernými hnedými ocami a krásnymi jemnými dlhými vlasmi. Ayu bola cela mama a ja som bola úplne po tatovi aj keď sme dvojčatá podobáme sa na niekoho iného. " Mami čo budeme robiť, keď tu Ayu už nebude?". " Ja neviem zlatko. Vážne neviem". " Nechcem o ňu prísť". " Ani ja zlatko ale boh už tak rozhodol". Počuli sme kroky bola to Ayumi.
Zase sa rozprávali o mne. Nemám rada ak sa rozpravu o mne. Viem že umieram ale až tak väzné to brat nemusia. " Ešte žijem keď vám to nevadí". " Prepáč Ayu". " Čo mame na raňajky?". " to čo obvykle. Kukuričné lupienky
z mliekom".
" Čo dneska budeme robiť?". " Ja nemôžem Ayu prepáč muším ísť s mamou do mesta, keď prídem môžeme ísť spolu". " Dobre tak potom aj ja pôjdem
von".
" Dobre ale dávaj si pozor". " Nebojte sa". Rýchlo som zjedla svoje raňajky a išla som sa prezliecť. Metro sme mali od seba necelých 15 minúť. Nevedela som kam pôjdem. Najľahšie pre mňa je, keď pôjdem do mesta. Čakala som na stanici dnes tam bolo viacej ľudí než včera. Preto lebo sa blížia sviatky. Aspoň, že si ich stihnem užiť. Nastúpila som do vlaku. Všade bol sami sneh. Bolo to nádherné a romantické. Na druhej zastávke nastúpil revízor a kontroloval lístky. Pristúpil k mužovi asi možno v mojom veku. Videla som ako si pýtal lístok ale nemal ho. Tak ma napadlo, že mu pomôžem. Postavila som sa a namierila som si to k nemu. Sadla som si vedľa neho a pozrela som sa na neho. " Prepáčte to je môj priateľ, rozdelili sme sa, keď sme nastupovali do vlaku.
Ja som mala jeho lístok".
Podala som mu môj lístok, pozrel sa na neho a vrátil mi ho a vystúpil. Vložila som si ho do peňaženky. " Ďakujem". " Za málo". Chcel vystúpiť a otočil sa na mňa " dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme. Tvoje meno je?". " Ayumi a tv..". nestihla som to dopovedať už vystúpil. Ešte som sa viezla necelých desať minút. Vystúpila som a na stene som uvidela plagát na blížiaci sa koncert 2PM. Konečne som sa dočkala. Potichu som si precitala plagát. 2PM
vystúpia 23 decembra o 18 hodine v centrálnom parku. Vstup je bezplatný. Konečne som sa ho dočkala. Muším rýchlo zavolať Sam. Hodnú chvíľu som čakala, keď to zdvihne až som sa konečne dočkala. " Čo sa deje Ayu?". " Videla si to 2PM". " budú mat koncert v centrálnom parku áno ja viem teraz na to s maminou pozeráme". " Nie je to úžasné". " Samozrejme, že je". Zložila som telefón. Vyšla som zo stanice a tam bolo nejako veľa ľudí. Nevedela som, čo sa deje. " Prepáčte môžem prejesť. Ďakujem". Na chodníku boli z každej strany ľudia. Nevedela som čo sa deje. " Prepáč čo sa deje?". " to sú 2PM. Prišli sem do mesta. Pozri už Idu". Ukázala na nich prstom. Ako vždy boli úžasný od lídra Nichkhuna po maknae ChanSunga. Pozerala som na nich ako na zjavenie. Nemohla som sa ich nabažiť. Ale iba par plagátov a veci. A všetky ich CDčka. Chalani prešli po pri mne a kývali svojim fanúšikom. Ako každá správna hviezda sa usmievali a fotili sa. V rukách mali ruže, dávali ich svojim fanúšikom. Niektoré baby by boli schopné aj odpadnúť ale kto by ich podržal. Nichkhun sa na mňa otočil pobozkal ružu a podal mi ju. " Ďakujem". Usmial sa tým svojím nádherným úsmevom a pokračoval ďalej.
Po odchode 2PM sa ľudia vrátili naspet do svojho normálneho života. Chcela som ísť naspet keby sa predo mnou neobjavili tie tri husi. Min Ki, Suk Chul a ich" vodkyňa Yong Sook . " Ale koho to tu mame. No predsa našu Ayumi". " Vy mi nedáte ani dneska pokoj?". " Nie predstav si". " Všimla som si ,vy ste ako nejaké muchy". " Čo máš z našim Nichkhunom?". Pozreli na mňa tým svojim vymletím výrazom. " Vyzerám snáď, že s nim niečo mam?". " Tebe pobozkal ružu a mne nie". " Dajte jej konečne pokoj". " ešte sme neskončili" a už ich nebolo. Hyun Su bol ten typ človeka ktorého nie je ľahké nahnevať. Je 2O ročný, vysoký z hnedými vlasmi a čiernymi ocami. Je mladší brat Saminho bývalého priateľa.
Kvôli mne si spravil aj vodičský preukaz a prihlásil sa z Ae Cha, Bong Cha, Eun Jung a  Sam do kurzu prvej pomoci. Poznáme sa 15 rokov. Keď som im povedala čo so mnou je nevedeli ako majú reagovať. Predo mnou neplakali jedine vtedy ak boli sami.
Robili mi program išli sme do Japonska, Číny, Thajska, Vietnamu všade kam sme mohli ísť. Všetci šiesty chodíme do najlepšej tanečnej skupiny v celej Kórei.
" Čo by som bez teba robila?". " Tak to neviem. Si v poriadku?". " Samozrejme neboj sa". " Hyun tak ako ti to ide s Heou?". " Ani sám neviem. Stále sa mi vyhýba. A nechcem čakať na ňu dlhu chvíľu".
" Keď ju ľúbiš mal by si čakať. Poslúchni umierajúceho človeka". Pozrel sa na mňa tými svojimi hnedými ocami. " Prepáč Hyun nechcela som". " Keď bude sneh tak ta poriadne zguľujem". " To mi nespravíš". " Ale spravím som toho schopný". Zasmiala som sa " kam ideš?". " Ja idem za Heou". " Ale ty romantik. A čo to máš v ruke?". " ružu". " od Nichkhuna?". " ako si to vedel".
" videl som ich". " On mi ju pobozkal". " ten romantik". " prestaň Hyun". Buchla som ho do ramena. " Tak už idem uvidíme sa zajtra na tréningu. Ahoj". " Ahoj". Mala som namierené do knižnice aby som si vypožičala nejaké knihy. Už ma tam poznali. Bola som stály zákazník. Bola to taká menšia budova kde mali plno mojich obľúbených kníh. " Dobrý deň slečna Ayumi". " Dobrý deň pani Jin". "Už prišli tie knihy čo si chcela". " ďakujem ste zlatá". " pre moju stálu zákazníčku čokoľvek". Podala mi knihy boli do cela ťažké než som si zmyslela. Išla som na poschodie kde som stále chodila.

" To je ona".
Ukázal som na ňu. " Kde?". Chalani ju stále nevideli ale ja som ju mal cely deň pred očami. " Tam práve si sadá". " Nichkhun ja ju nevidím". " Vy idioti ma červený sveter a hnedé vlasy". Teraz som mal také nervy , že som musel kričať. " Mládenci upokojte sa ste v knižnici a nie na ulici". " Prepáčte". " Aha nie je to tvoj typ?". " samozrejme, že je veď nevidíš hnedé vlasy, milá tvárička, dokonca má aj
pekne nohy". " Chalani upokojte sa". Junho ma vždy podržal v takýchto veciach. " ďakujem". " ChanSung choď za ňou". " prečo by som mal?". " lebo som povedal". " nejdem". " a načo by tam mal ísť Junsu?". " tu knihu čo som hľadal ma ona". Chalani sa dohadovali kto za ňou pôjde. Postavil som sa a zamieril som
si to k nej. Chalani na mňa pozerali. Mal som strašnú trému lebo dva roky som nehovoril zo žiadnou babou. Fanúšičky sú úplné niečo iné. Postavil som sa pred ňu. Očividne si ma nevšímala asi bola začítaná do knihy. " prepáč mohol by som". Počul som ako sa chalani na mne smejú. Zabijem ich. Pozrela sa na mňa tými krásnymi hnedými ocami. Vo vlaku som si ich nevšimol. Mala ich strašne nádherné. Hodnú chvíľu som sa jej do očí pozeral. " prepáč mohol by som si tu knihu požičať". Naše pohľady sa už minuli. " samozrejme nech sa páči". Podala ju Junhovy. Chytil ma za rameno. " vypýtal by som si ju sám". " no jasne vieš ako si na ňu pozeral Nichkhun ako na zjavenie". Sadli sme si naspäť za stôl. Čítali sme si a ja som párkrát na ňu pozrel. Vpíjal som do seba každý kúsok jej tela aby som si ho zapamätal. Od jej krásnych hnedých vlasov ktoré mala zopnuté v gumičke. Celo ktoré mala zakryte ofinou. Krásne hnedé
oči, jej okuliare ktoré jej krásne sedeli. Cele jej telo bolo pre mňa zakázané. Taecyeon do mňa drgol. " Nichkhun pod už ideme". Nechcel som od nej odisť ale musel som. " vráť jej knihu". Junho tušil, že sa so mnou deje. Tak si to nechal pre seba. Podal mi ju a ja som si to zamieril k Ayumi. Stále som si pamätal jej meno. Nikdy ho nezabudnem. Všimla si ma tak sa pekne na mňa usmiala. Myslel som si, že stojím pri anjelovi. " ďakujem, za požičanie knihy Ayumi". No do frasa asi som to nemal. " odkiaľ vieš moje meno?". " pozrela sa na mňa. Chalani pristúpili ku mne. " Počuli sme ako hovorí dole tvoje meno knihovnička". " vieš a my sme speváci takže mame dobrý sluch". " ak sme ta rušili tak prepáč". Poklonili sme sa. " bože čo to robíte zbláznili ste sa. Hneď sa postavte. Preboha". Usmiala sa. " Odpúšťaš nám?". " veď ste nič neurobili. Tak sa nemám načo". WooYoong si sadol vedľa Ayumi. " Ahoj Ayumi ja som WooYoong. To je náš líder Nichkhun. To malé s čiernymi vlasmi je Junsu, vedľa neho je Junho. To vysoké je Taecyeon. A náš najmladší člen ChanSung". Teraz vážne na nás pozerala ako na debilov. " WooYoong čo to robíš?". Videl som chalanov ako sú nahnevaný. " nevidíš asi nás zoznamujem". " nemal by to robiť Nichkhun". Vtedy sa do toho zaplietla Ayumi. " Ja vás vyrušovať nebudem tak radšej pôjdem". Postavila sa. " Nie nechoď Ayumi". Uklonila sa. " Veľmi ma tešilo. Dovidenia". Zobrala si knihy a už odišla. Počuli sme ako sa lúči s knihovničkou. " čo ti Šibe WooYoong zbláznil si sa čí čo vieš čo si teraz o nás musí myslieť". " za to, že si sa rozišiel so svojou priateľkou nemusíš robiť naprieky". " ja naprieky nerobím". " Tak to by už stačilo. Bolela ma z nich hlava. " Prepáč Nichkhun". " Bavíte sa o Ayumi?". Všetci sme pozreli na pani Jin. " Vy ju poznáte?". " Samozrejme, že ju poznám. Chodí sem 9 rokov. Takže si ju pamätám. Vypomáha mi, keď nechodí na tréningy alebo do školy". " A aká je?". " úžasný človek. Takého ako je ona nestretneme hocikde". " a kedy vypomáha?". " každý štvrtok a víkend". " Ďakujem". Takže ju ešte uvidím. Strašne som sa tešil. " Dovidenia pani Jin". Uklonili sme sa. " Dovidenia chlapci". Vyšli sme z knižnice a už nás čakalo auto. Sadli sme si do auta a tam nás už čakal manažér. Nebol nejako nadšený. " kričať sa viac nedá?". " prosím Dong?". " kričali ste na celu ulicu už chápem prečo to dievča odišlo. A môžem vedieť prečo ste sa hádali?". " Ľúbi sa mi jedno dievča". " To je úžasné Nichkhun. Ale vieš aké mame pravidla?". " Áno viem, najprv sa ma zoznámiť s tebou a potom sa uvidí". " Presne tak. Dúfam, že budeš šťastný Nichkhun". Chalani boli ticho. " takže náš koncert v Japonsku sa blíži tak zajtra pôjdete nacvičovať choreografiu. Do najznámejšej skupiny v celej Kórei". " Zajtra? Ja, že budeme mat voľno". " Prepáč ChanSung". " tréning začne o 10tej".
Vyštartovali sme. Prišli sme do bytu a bolo 6 hodín večer. Všetci sme sa najedli a išli sme pozerať televíziu.
                 Pokračovanie nabudúce :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yuna Yuna | Web | 23. prosince 2010 v 11:41 | Reagovat

zdravim :D nooo rada s tebu spriatleim :D ale my diplomy nerobime ak neva thak nemusis ani ty:)) no aked si nas budes znacit zapis si YUNA A KANA KAII ..........ahoj:D ked budem cas precitam :D

2 ayumi-smejo ayumi-smejo | 23. prosince 2010 v 20:16 | Reagovat

a co by ste chceli na blog?? :)

3 Yuna Yuna | Web | 24. prosince 2010 v 8:55 | Reagovat

ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama