Květen 2011

Happy birthday Rania Sarah

31. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všéétko najlepšie k 24 narodeninám :)

Bonus-number 2

30. května 2011 v 21:26 | Ayumi-smejo |  Smer Kórea
Prepáčte, že je to krátke... Dúfam, že sa vám to bude páčiť :)
Jang Seun Yeon+Kim SooMi
Už necelých 20 minút čakali pred jedálnou. Dnes boli raňajky presunuté na 8 hodinu. Keď tam prišli bolo už 7:40 a ešte stále neotvorili jedáleň. SooMi sedeli na sedačke a nad ňou stála Seun Yeon a zabíjala ju pohľadom.
"Nepozeraj na nás tak prosím. Vyzeráš ako nahnevaná veverička".
"Veverička je zlatá ja som zlatá takže mi to vyhovuje".
Seun Yeon pozerala na plagát Lee Seung Giho vždy snívala, že sa s ním stretne. A teraz v to pevne verila, že sa jej ten sen splní. Že ho uvidí zoči voči a vypýta si podpis. Do zamyslenej Seun Yeon buchla SooMi.
"Poď už ideme na obed. Aby sme si stihli niečo zobrať".
Prikývla na súhlas s jej pomocou sa postavila. Nikam sa nechceli ponáhľať ale museli. Po tých nekonečných minútach čakania sa konečne dostali na radu. Zobrali si palacinky ktoré tam zostali. Rýchlo si našli miesta na sedenie. Pri jedení sa rozprávali o celom dni ako to všetko bude prebiehať.
"Hm som zvedavá v akej triede budeme? A s kým tam budeme? A aký bude triedny?".
SooMi pri tom zabehlo. Musela sa niečoho napiť. Zobrala si vodu ktorú jej niekto ponúkol.
"Ďakujem".
Pohár si vďačne zobrala. Chcela dotyčnému poďakovať v tom sa na neho pozrela. Spoznala ho. Bol To Kim Hyun Joong. Celý obsah pohára na neho v tom šoku vyliala. V tej dobe si uvedomila čo urobila. Najviac ako vedela sa poklonila až sa dotýkala kolenami, snažila sa zo seba dostať nejaké ospravedlnenie.
"Prepáčte ja som nechcela strašne sa ospravedlňujem. Bola to nehoda dúfam, že sa na mňa nehneváte".
Nemala odvahu sa mu pozrieť do očí. Stále zostala na zemi. On jej podal ruku a naznačil jej nech sa postaví. Pozrela sa na neho. On sa len usmieval. Podala mu ruku. Keď sa postavila chcela sa ešte raz ospravedlniť ale on ju predbehol.
"To je v poriadku je to len voda. Nemusíš si robiť také starosti. Si v poriadku?".
Nechápala prečo sa je pýta či je v poriadku. Potom jej to doplo.
"Samozrejme som v poriadku. To by som sa mala pýtať ja vás".
Zasmial sa. Potom si nasadil okuliare.
"Môžeš mi tykať".
Len sa usmial a odišiel. Stále bola v šoku. Prisadla si naspäť. Celá v šoku tam len tak sedela a pozerala sa na ňu. Zostali takto asi päť minút. Seun Yeon sa začínala báť o svoju kamarátku pomaly báť. Rukou jej mávala pred tvárou ale nič sa nedialo. Potom ju napadla jedna maličkosť ktorá vždy fungovala. Zobrala si pohár vody a na surovo jej ho vyliala do tváre. Hneď ako sa to stalo prebrala sa. Pozrela sa na svoju kamarátku a chcela niečo povedať ale niečo ju v tom premáhalo.
"Máš šťastie, že mám dobrú náladu lebo za toto by si mala ten najhorší trest vo svojom živote. A ešte raz to spravíš a koleduješ si o poriadny malér moja zlatá".
"Tak a si naspäť. Čo teraz?".
"Najeme sa a pôjdeme naspäť na izbu".
"Ani som sa nemusela pýtať. Vedela som, že to povieš. Tak prečo som sa pýtala?".
"Ako to mám vedieť. Ale keby si sa ma pýtala či som v poriadku tak som v poriadku nemusíš sa ma nič pýtať".
Potom sa hneď vrátili do izieb. SooMi si to hneď zapísala na nejaký papier aby na to nezabudla a Sen Yeon išla robiť svoju obľúbenú činnosť pozeranie drám s Lee Seng Gim.
"Zase to ideš pozerať?".
S nohami prekríženými do tureckého sedu. a vlasmi v gumičke.
"Nepýtaj sa, keď vieš. SooMi ja som si asi zabudla tie cédečka?".
"Máš na sebe okuliare? Keď ich nemáš si slepá ako krtko. Tak si to skontroluj".
"Bože si vtipná".
Na tieto jej vtipy už bola dávno zvyknutá. Po menšej chvíli ich už konečne našla. Ale v tom im niekto zaklopal na dvere.

Bonus- number 1

30. května 2011 v 15:48 | Ayumi-smejo |  Smer Kórea
Sunshine MinHyo+Choi Seul Min J
Maki Choi+Song EunRin
Nastal deň D.
V nových izbách sa pripravovali žiaci na svoj prvý školský deň. Samozrejme chalani s tým nemali problém ale čo dievčatá. Tí dnes prežívali najhoršie obdobie svojho života.
Sunshine MinHyo stála pred zrkadlom a pozerala sa na seba. Dlhé hnedé vlasy po ramená jej krásne sedeli s jej chudou postavou.
"Choi Seul Min ako vyzerám?".
Pozrela sa na svoju kamarátku ktorá si práve na seba dávala balerínky. Usmiala sa na ňu a naspäť si prečesávala vlasy pred zrkadlom.
"Ako by si samozrejme, že mohla vyzerať. Vyzeráš úžasne len sa prosím ťa toľko nestresuj si krásna"
"Ale prosím povedz mi pravdu. Naozaj ako vyzerám?".
Nahodila smutný výraz. Psími očami pozrela naspäť na svoju kamarátku Seul Min. Tá sa len usmiala a kamarátsky ju objala.
"Vyzeráš perfektne tak sa toľko prosím nestresuj. Nechcem aby si sa nejako strápnila. Tak poď musíme už ísť na raňajky".
Chytila ju za ruku. Vytiahla ju z izby a mierili si to do jedálne. Nikto nemal tušenie, že tam budú aj slávne skupiny. Mali toľké šťastie, že na jednu narazili a tým bola skupina INFINITE.
MinHyo mala pre nich slabosť a hlavne pre Lee Sung Jonga. Zastali, postavili sa k rohu aby nenápadne mohli prejsť. Seul Min si všimla, že sa jej kamarátka zamilovane usmieva tak sa aj ona musela nad tým pousmiať. Mala ho moc rada od ich debutu. Vždy sa chcela s ním stretnúť ale nikdy nemala tu možnosť.
"Choď si vypýtať podpis. On tu nebude stáť večne tak choď".
"Nejdem. Zbláznila si sa. Hanbím sa. Nepôjdem tam. Možno nabudúce".
"Koľko chceš byť ešte tvrdohlavá? Nečakaj dlho lebo ty šanca utečie".
"Chápem čo mi chceš povedať ale teraz sa na to necítim. A ty by si išla za Sungminom?".
"Teraz sa nerozprávame o mne a hlavne nie o ŇOM! Tak prosím nemeň tému".
"Ja ju nemením ja používam len tú istú taktiku ako ty".
Vyplazila jazyk na svoju kamarátku. Opatrne sa posunula aby do nikoho nenarazila a v tom sa to stalo. Narazila do neho. Nechápala ako sa tam mohol dostať ale nejako to v tej chvíli neriešila. Prvá sa ospravedlnila nechcela aby sa medzi nimi rozdúchala nejaká téma s typom " Lee Sung Jongmá priateľku?" "Koľko s ňou chodí?".
"Prepáč ja som nechcela moc sa ospravedlňujem. Prepáč mi to".
Len sa dotkol jej ramena. Pozrel sa na ňu a usmial sa.
"Vlastne to bola aj moja chyba takže by som sa mal aj ja ospravedlniť".
Tento krát sa usmial ešte viac a milšie. Ona si spomenula na tú fanúšikovskú tému. Tak musela vymyslieť aby sa to nestalo.
"Tak zabudnime na to a robme sa, že sa nič nestalo. Takže sa tak dohodneme dobre? Aj tak už musíme ísť".
Rýchlo išla za Seul Min aby sa nestratila. Chytila ju pod pazuchu a rýchlo sa poponáhľala do výťahu.


Maki Choi si práve vybaľovala posledné veci z kufra. Rozmýšľala nad tým, prečo ju práve sem prijali. Vedela, že mala vtedy trému a dosť poriadnu, keď prišla pred porotu bola celá od čokolády. O týždeň jej prišiel papier, že ju prijali, hlavný obor si vybrala spev. Venovala sa mu dosť dlho aby vedela aké má hranice a na čo vlastne má. Na školu zobrali aj jej najlepšiu kamarátku Song EunRin. Tá odišla na rok do Ameriky a potom sa musela vrátiť do Kórei kvôli škole.
"Song EunRin prečo si išla vlastne do Ameriky? Bála som sa ťa to spýtať".
EunRin si sadla vedľa Maki. Zhlboka sa nadýchla.
"Chcela som niečo zistiť. Či to čo robím má význam".
"A zistila si to?".
"Nie akokoľvek som sa snažila nedošla som na to. Celé noci som nad tým rozmýšľala ale na nič som nedošla".
"Spolu to zvládneme a keby aj nie tuto to určite nájdeš".
Silno objala svoju kamarátku. Nahodila svoj krásny úsmev, trému hodila za hlavu. Telefón si nechala na izbe. Chytila svoju kamarátku ta ruku a rýchlo si to zamierila do jedálne. Chcela si niečo uchmatnúť aby nezostala hladná.
"Kam ideme?".
"Ideme na raňajky a potom sa pôjdeme pripraviť na ten deň D".
"Ale Maki počkaj chvíľu".
Otočila sa a uprene sa pozrela na svoju kamarátku. EunRin sa mierne posunula dozadu pre prípad, že by dostala nejaký ten rýchly nápad.
"Neboj sa prosím ťa. Nie som teraz nebezpečná. Teraz ma burcuje tréma".
"Tak dobre. Môžeme ísť".
Tento krát sa poponáhľala aby ju nenapadol nejaký ten jej nápad. Konečne, keď boli vo výťahu. EunRin ju jemne strčila aby nestála reč. Samozrejme jej to musela vrátiť.
"Čo do mňa drgáš?".
"Kto povedal, že ja do teba drgám?".
Do výťahu vstúpili dve dievčatá asi v ich veku. Jedna sa smutne pozrela do rohu a tá druhá sa pozerala rovno pred seba. Nepoznali ich ale mali pocit, že by potrebovali nejakú pomoc.
Vo výťahu bolo absolútne ticho. Cítili sa dosť nervózne.
"Vy ste prváčky, že?".
Maki sa pozrela na dievčatá pred sebou. Usmiala sa aby sa uvolnili.
"Sme prváčky. Aj vy ste prváčky?".
"Sme. Sme radi, že sme poznali naše nové spolužiačky?".
"Tak podľa toho aký máte obor?".
Všetky sa pozreli na seba.
" Ja som tanečnica, a Sunshine je speváčka".
"Vážne? Tak to je výborné. Ja s EunRin sme speváčky".
"Takže ja budem sama?".
Sklesnuto si vydýchla. EunRin ju chytila za rameno.
"To nikdy nevieš. Ja som EunRin a toto je moja najlepšia kamarátka Maki".
"Ja som Seul Min a toto je moja mladšia sestra MinHyo".
Rozosmiali sa. Potom konečne prišli k jedálni.

Happy birthday T-ara Hyomin

30. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 22 narodeninám :)




Happy birthday SNSD YoonA

30. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3


Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)






Happy birthday Code- V Kim Sol

29. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 24 narodeninám :)



Môj mega dlhý zážitok :)

28. května 2011 v 20:44 | Ayumi-smejo |  news :)
Tak toto si všetci vážte môj dlhý(posnažím sa aby bol dlhý) príspevok na blog.
Tak začnem novinkami..... Prvá novinka je asi tá, že som mala 24 narodeniny a dostala som darčeky a ešte dostanem darčeky nie, že by som bola nejako namyslená alebo niečo také ale ja som už raz taká. Čo s tým narobíme? Nič. Druhá novinka je asi tá, že by som chcela ísť cez leto do Česka aby som bola ako tá aziatka ale ja budem slovenská aziatka xD xD Tretia novinka je tá, že chodím na voleybal a spoznala som kopu úžansých dievčat. Štvrtá novinka je tá, že sa KONEČNE začnem venovať BLOGU to my trvalo, že?? a potom mienim KONEČNE obiehať aj SB :):)
Piata novinka je tá, že som bola s Peťkou a Paťkou vonku viackrát :) Konečne som bola aj s Sam a Hyumi :) Lásky MOJE :) Newedela som, že sa dozviem toľko noviniek za jeden deň xD xD xD xD
Šiesta novinka je tá, že sa smejem ako totálny PAKO xD xD
Siedma novinka KONEČNE sa stretnem aj s Paťkou!!!!! :)
Osma novinka je tá, že som bola v sobotu( dneska xD) v Dunajskej strede :)
Autobus nám išiel o 10 45 :)
A samozrejme to by som nebola ja xD som tam bola skôr o 8 minút než sme sa dohodli!!
Peťka prišla presne o pól!!! :) Skoro by sme zmeškali autobus xD lebo som bola v tom, že ide z 31 a išiel z 51 xD xD Ale všetko sme stihli :) naštastie :)
Cestou do DS sme sa rozprávali o novinkách a všetkom čo sme nestihli :) Peťka vyzerá MOC pekne :)... Cestou tam sa nám stala dosť smiešna situácia xD normálne bolo ticho len nejaká teta zo zadu sa tak smiešne zasmiala...a pozreli sme na seba a začali sme sa smiať :)
Keď sme boli už v DS museli sme čakať na Hyumi a Kiku :) Čakali sme cca 10 minút xD xD ale tých 10 minút stáli za to... uvedomila som si, že sa smejem dosť divne xD xD a, keď myslím DOSŤ divne tak dosť divne... Prišli k nám s cedulkou, že LÚZRI :D
Potom prišla pre nás Hyumina mamina :) A ptm sme išli aj k nej samozrejme!! Viete aký bol lejak vždy, keď ideme do DS nikdy nám nevíde počasie :(:( to má dosť štve... Velice sme boli hladné a tým sme urazili aj Hyuminu maminu :/ Biane :)
Samozrejme ptm sme radšej odišli a išli sme do Maxu :) kúpiť mi darček!!!
Zdalo sa mi, že som dosť hlupá!! stále iba darček a darček :/ to som proste ja!!
Áno aby som nezabudla od Peťky som dostala záložku s Nichkunom a VooDoo bábiku a k Hyuminu darčeku sa dostanem neskôr :) :)
Potom sme si dali klasicky PIZZU :) a zároveň išli kúpiť aj darček :) Dostala som cutte pohľadnicu s opičým zadkom xD
A ptm sme odchádzali a sme tak blbi a ja som urazila moju dcéru Hyumi :( Prepáč Hyumi a ptm sme sa fotili na konci xD xD ako šibnuté a ptm sme išli domov xD a ja to zkracujem prepáčte a, keď sme prišli do BA išli sme k Peťke a pozrela som si HETALIU!! Nie je taká zlá ako sa zdá :)
Tak a teraz som tu a na FB :)
Prajem príjemný koniec Mája
Vaša Ayumi :)

Nová správa :)

27. května 2011 v 21:54 | Ayumi-smejo |  news :)
Od budúce týždna :) konečne rozbehnem BLOG na 100 percent!!!
Tešíte sa?? :)

Happy birthday Wonder Girls Ye Eun

26. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 22 narodeninám :)




Happy birthday Dal Shabet Ah Young

26. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 20 narodeninám :)




Happy birthday Girls Day SoJin

21. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 25 narodeninám :)




Happy birthday Kara Gyuri

21. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 23 narodeninám :)




Happy birthday Big Bang

18. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 23 narodeninám :)



Happy birthday 4Minute GaYoon

18. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)



Smer Kóre 7 časť

16. května 2011 v 21:28 | Ayumi-smejo |  Smer Kórea
Tak baby nech sa páči :)

Smer Kórea 7
Všetci sa zišli v jedálni kde boli pred 10 minútami. Rada na jedlo bola väčšia než minulý mesiac, keď v celom Auparku bola 70 percentá zľava na všetko. Stála tam necelú minútu a už jej to začalo liezť na nervy.
"Preboha čo si vyberajú! Nech si zoberú to čo chcú a nech idú nemám na nich celý deň".
"Čo sa tak rozčuľuješ?".
Otočila sa. Už sa bála, že to je nejaký nový ale bola to len Rin.
"Bože Rin zbláznila si sa. Vieš ako som sa zľakla toto mi nerob preboha. Nechcem umrieť mladá".
"Prepáč Lusi ale hovoríš tak nahlas, že som ťa počula až na konci rady".
Ukázala na koniec rady. Pri tom pohľade ju otriaslo.
"To som sa teda ukázala. A kde je Ayumi a Reiko?".
"Ayumi si išla pre ten ľad a neviem kde je Reiko".
Pozerali sa do rady či ich náhodou neuvidia ale nevideli. Začínali sa báť. Chceli ísť hľadať ale komu by sa chcelo zase stáť v tom "rýchlom" rade.
"Nezavoláme im?".
"Nie. Veď prídu a keby aj nie. Kam by išli, keď to tu nepoznajú?".
"Nikdy nevieš. Poznáš Reiko a o Ayumi ani nehovorím".
Konečne boli na rade, keď sa pozreli na to jedlo hneď pochopili prečo im to trvalo tak dlho.
"Lusi čo si vyberieš?".
"Neviem moja mám s tým problém už teraz".
Nechcelo sa jej dlho vyberať tak zobrala prvú vec čo mala po ruke a tým bola čína.
"Bože aká som dobrá".
"Stále si fandíš Lusi. Oni tam majú dokonca aj čínu to je veľmi divné a čudné".
"Ty si celá čudná. Veď sú tu aj Číňania tak prečo by to sem nemali dávať. Preboha dievča ja by som ťa mala zasvätiť do taja aziatov".
"Ja som dosť zasvätená!".
Lusi si zobrala do rúk tácku a čakala na Rin dokým si nezoberie tanier s palacinkami plnené s jahodami a poliate čokoládou.
"Preboha Rin si ako spomalený film".
"Prestaň byť podráždená. Čo máš svoje dni alebo čo?".
"Nie nemám ale pozerajú na nás všetci ľudia. Tak si to zober a poďme".
Konečne, keď si sadli pustili sa do prvého jedla v Kórei. Obidve boli na mäkko. Vedeli, že kórejské jedlo je také dobré ale až tak to naozaj netušili.
"Bože to jedlo je perfektné, úžasné, skvelé, chutné a mňami".
Pozrela sa na Lusi s výrazom alá " a mne, že šibe". Zaregistrovala to, že sa na ňu s takým výrazom pozerá.
"Aj ja mám na to právo".
Niekto si k nim prisadol. Baby mali plné ústa a pozreli sa aj na tú dotyčnú osobu čo si k nim sadla, keď ju uvideli jedlo im vyprsklo rovno na Reiko!! Reiko od šoku nevedela ako má reagovať.
"Ďakujem baby toto som potrebovala".
"Prepáč mi to moja. Ale tá zmena je DOSŤ veľká zmena. Kedy si to spravila?".
"Teraz. Nechala som Ayumi odkaz".
Pozrela sa dookola a nikde ju nevidela. Potom sa divne pozrela na baby.
"Kde je?".
"My nevieme. Určite niekde je ale nevieme kde. Tá fialová ty sekne. Si nádherná".
"Ďakujem baby. Vedela som, že sa vám to bude páčiť. Nezavoláme jej?".
"Mali by sme. Tak kto jej zavolá?".
Samozrejme všetky tri sa pozreli na seba. zavolali by jej všetky tri ale asi by sa nikam nedovolali.
"Ale najprv sa najeme".
Kašlali na to a najedli sa. Vedeli, že keby to zistila tak by ich určite zabila ale čo mali robiť, keď boli hladné".
"Zabije nás".
Všetky sa zase pozreli na seba. začali sa smiať. Potom úplne stíchli.
"Ona nás naozaj zabije".
"Veď nechce ísť do väzenia. Tak prečo by to robila".
To bola otázka dňa. Prečo? Neriešili to ďalej. Pokračovali v jedení. Samozrejme boli ako vždy oni posledné. Veď to by neboli oni. Konečne, keď aj oni dojedli. Boli posledné v jedálni. Chystali sa už odísť keby tam neprišla Ayumi.
"Kde si bola?".
Reiko sa pozrela na ňu. Ayumi od úžasu poskočila. Tak toto naozaj nečakala. Usmiala sa.
"Vyzeráš perfektne Reiko. Tá farba ty sekne".
"Ďakujem. Dobrý chuť Ayumi uvidíme sa na izbe".
"Dobre. Tak sa tam uvidíme".
Rin a Reiko odišli ale Lusi tam ostala. Išla aj s Ayumi k pultu.
"Nemusela si tu so mnou ostať. Mohla si ísť kľudne hore".
"Nie ja som chcela byť s tebou. Som rozmýšľala nad tým ako by sme boli rozdelené".
" A na čo si došla?".
"Vieš, že sme obidve rapperky? Tak my tak vyšlo, že by sme boli spolu".
"Vážne? Ale nevieš ako to rozdelia".
Na tácku si zobrala ryžový nákyp s čokoládovým mliekom v krabičke. Tešila sa na večeru. Bola hladná až to bolo počuť.
"Ja sa tak teším. Normálne mi je jedno, že je to sladké ale som rada, že mám jedlo".
"Ayumi to by si nebola ty, čo?".
"Tak to máš pravdu, že by som to nebola ja. Ale som rada, že idem jesť".
Sadli si k stolu. Ayumi si zobrala vidličku do ruky a začala jesť. Vychutnávala si to. Lusi sa na ňu pozrela tým svojím obyčajným pohľadom.
"Dáš si aj ty?".
podala jej druhú vidličku.
"Ako si vedela?".
"Ja viem všetko. Tak pekne papaj. Dobrú chuť moja".

V izbe Reiko a Ayumi bolo úplne ticho. Začínalo ju to deptať. Neznášala takéto ticho. Ľahla si na posteľ a začala trepať nohami a rukami. Nevedela prečo to robí. Otvorili sa dvere ich izby. Stále zakrytá sa ozvala.
"Čo si tak rýchlo naspäť? Jedla si vôbec?".
Ale bolo úplne ticho. Vytiahli si hlavu z paplóna a pozrela sa na tú osobu. Tou osobou bol Onew z SHINee. Keď ho uvidela rýchlo sa snažila vytiahnuť z paplóna ale nejakým nešťastím si doplietla nohy a padla rovno na pusu.
"Au".
Snažil sa jej pomôcť ale aj jemu sa nejako podarilo padnúť na zem rovno na Reiko. V takej úžasnej polohe zostali niekoľko sekúnd. Ale nič sa nestalo. Onew sa rýchlo postavil aby nezabil dievča pod sebou. Snažil sa jej pomôcť až na koniec to vyšlo bez ďalšieho pádu.
"Prepáč, že som na teba padol. Si v poriadku? Nezoženiem niekoho?".
Snažila sa upokojiť a predýchať to, že pred ňou stojí Onew z SHINee. Po pomalom vydýchnutí sa konečne ozvala.
"Samozrejme, že som v poriadku. Nemusíš nikoho volať som v poriadku neboj sa".
"Som rád, že som ti nejako neublížil. Vidím, že som úplne niekde inde kde by som mal byť".
"Keď nehľadáš mňa alebo moju spolubývajúcu tak asi áno".
"Prepáč, že som sem tak vtrhol. Vedel som, že som zle ale bol mimo".
Reiko sa oprášila a pozrela sa na seba či nemá niekde nejaké modriny. Ale nevidela nikde tak je to v poriadku. Stále tam stáli ako keby sa nič nedialo. V tom si uvedomil, že tam asi nemá byť.
"Tak ja už pôjdem a ešte raz prepáč, že som ťa ohrozil".
"To je v poriadku. Nič sa mi nestalo tak je to v poriadku".
Poklonil sa. Odišiel nezabudol za sebou samozrejme zatvoriť dvere. Keď zatvoril dvere. Zase sa hodila do postele a začala kričať. Nemohla uveriť, že práve ON bol v jej izbe. Bol to šok, prekvapenie a samozrejme aj šťastie. Do izby vstúpila Ayumi. Keď uvidela ako kričí do vankúša pripadalo jej to divné ale každý človek je niečím iným tak ako napríklad Reiko. Jemne do nej drgla aby vedela či je v poriadku.
"Zem volá do vankúša kráčajúcu Reiko".
Všetko sa upokojilo. Upokojila sa aj Reiko.
"Bože Ayumi ja Kóreu milujem. Veď to vieš? Onew je ešte krajší než na fotkách".
"On bol tu?".
Pozrela sa na ňu. Objala ju. A začala kričať. ZASE.
"Preboha Reiko si ako prichádzajúci vlak do stanice. Upokoj sa prosím ťa nie sme tu samé".
"Neznášam, keď sa robíš, že si staršia. Prečo sa nemôžeš so mnou tešiť".
"Ja sa teším ale trošku potichšie".
Poslúchla ju. Zaborila si tvár do vankúša a začala zase kričať.
Lusi celá nadšená stála pred zrkadlom. Skúšala si oblečenie ktoré jej bude zajtra svedčiť. Skúšala si 8 kombináciu. Ani táto sa jej nepáčilo. Otočila sa na Rin. Práve si čítala nejakú nemeckú knihu. Nepýtala sa radšej čo číta aj tak ju to nezaújma. Nebavilo ju len tak tam stáť a rozmýšľať čo si oblečie. Hodila to na posteľ. Sadla si vedľa Rin. Chytila knihu. Zatvorila ju a hodila na svoju posteľ.
"Lusi prečo sa teraz tým zaoberáš. O pól 11tej".
"Neviem čo mám robiť a zajtra nechcem strasovať".
"Tak sa choď umyť a choď spať a zajtra sa uvidí".
Vstala. Zobrala knihu ktorú jej hodila na posteľ a podala jej ju.
"Ďakujem".
Urazene si zobrala uterák a išla do sprchy. Po necelej pól hodine vyšla z sprchy. Tam už čakala pripravená Rin.
"Tak ja už idem spať. Dobrú noc moja".
"Dobrú noc".
Rin sa práve sprchovala, keď niekto zaklopal. Zatvorila sprchu. Zababušila sa do uteráka. Vyšla z vane a podišla k dverám. Trochu pootvorila dvere aby nevideli, že je v uteráku. Keď sa pozrela kto klopal ostala v šoku. Nevedela, že tam bude stáť on.
"Ahoj nevidela si tu lídra SHINee?".
"Nie nevidela. Prepáč".
Potom ich trochu viac pootvorila ako si myslela. Stála tam ako obarená. Zabudla, že je v uteráku. Keď sa na ňu pozrel zabudol čo chcel povedať. Miesto toho povedal to čo nemal.
"Si sexi v tom uteráku".
Potom si to uvedomil. Otočil sa, koktaním tónom sa snažil ospravedlniť.
"Prepáč. Prajem dobrú noc. Dovidenia".
Zatvorila dvere. Sadla si na zem a rozmýšľala nad týmto zážitkom. Zabudla na to, že sa nedosprchovala. Dala sa do pyžama a ľahla si do postele.
Pokračovanie nabudúce.

Obyčajný život 2

16. května 2011 v 18:46 | Ayumi-smejo |  Obyčajný život
Tak dievčatá moja najdlhšia časť čo som písala :)
Prosím užite si čítanie :)
Prepáč Shin :D


Obyčajný život 2

"Lee Dan?".
Nič nepočula. Plakala.
"Lee Dan? Prosím povedz niečo? Si v poriadku?".
Otáčala sa. Strašne ju všetko bolelo. Opatrne sa otočila aby videla pod posteľ. Nebola tam. Zľakla sa už myslela na to najhoršie. Opatrne sa postavila všetko ju bolelo. Myslela si, že umrie. Opierala sa o všetko čo sa dalo. Zišla do kuchyne. Boli tam obidve. Ale otec nikde.
"Mami? Lee Dan? Kde ste? Prosím odpovedzte mi".
Nič. To ticho bolo neznesiteľné. Pozrela sa do kuchyne. Ani tam neboli. Nakoniec jej zostala pivnica. Išla do pivnice. Schody boli prekážky. Každý krok bol pre ňu bolestivý. Bola už dole.
"Mami? Lee Dan?".
"Ayumi? Si to ty?".
Uvidela ich. Mama bola zakrytá iba v deke. Bola celá krvavá a doudieraná.
"Mami? Si v poriadku?".
"Nie som. A ty si v poriadku?".
"Nie všetko ma bolí. Nič si necítim. Bojím sa. A Lee Dan? Kde je?".
Bola v jej náručí. Aj na nej si otec vybil zlosť. Spala.
"Mami? Takto to už ísť nemôže. Musíme s tým niečo robiť. Mami? Kam išiel?".
"Neviem zlatko. Choď prosím pre telefón".
"Prečo?".
"Buď ticho a urob to".
Poslúchla. Išla čo najrýchlejšie. Keď ho doniesla k mame. Počula zvuk otvárania dverí.
"Rýchlo vytoč číslo a povedz mu čo chceš ja ho zabavím ale rýchlo. Mami rozumieš".
Skovala mamu aj Lee Dan za krabice. Musela niečo rýchlo vymyslieť. Musí! Inak ich zabije. Rýchlo zamkla. A pred dvere postavila všetko čo našla. Musela niečo vymyslieť. Počula mamin rozhovor.
"Ahoj Eun Hin to som ja Hana. Prosím pomôž mi? Tento krát to zašlo príliš ďaleko. Prosím pomôž nám!".
"Idem zavolám aj políciu. Prosím hlavne vydržte".
"Ďakujem".
Položila to. Počuli ten zvuk. Búchal na dvere.
"Vy suky. Dlho vás to neudrží. Ja sa tam dostanem. Môžete sa pomodliť".
Všetky plakali. Zobrala prvú vec čo jej prišla pod ruku a to bejzbalovú pálku. Držala ju šmatlavo. Všetko ju bolelo. Stále búchal na dvere. Rozlomil ich. Pozrel sa na nich.
"Mala si ich lepšie utesniť. Môžeš sa na nich pozrieť uvidíš ich posledný krát".
Toto myslel naozaj vážne. Umrú tu. Už to vidí v správach. Dňa 14.5 sa udiala v malom dome na predmestí Taejonu brutálna vražda. Agresívny manžel zabil svoju manželku, 6 a 19 ročné dcéry. Vražda sa udiala okolo 10 ráno. Ďalšie informácie sa dozviete vo večerných novinách.
"Tak na to zabudni. Nemysli si, že, keď si nás zbil a mamu znásilnil, že sa tebou nechám zabiť. Nemal si mi to hovoriť, keď som bola menšia ty hlupák".
"Ako si ma nazvala? Čo si povedala? Ty malá fľandra".
Blížil sa k nej. Pevnejšie chytila pálku. Vedela, že to dlho nevydrží. Musí. Už videla ako ju udrel ale v tom sa stalo niečo čo nikto nečakal. Vo dverách sa objavili ľudia.
"Okamžite si dajte ruky nad hlavu. A kľaknite si".
"Toto je nedorozumenie určite ste sa pomýlili. Nevidíte náhodou ju s pálkou".
"Naozaj! A kto by ich asi zbil. Ty sprostí bastard. Žeby sa zbili sami. Som vedela, že si obyčajný odpad. Zbiť vlastnú rodinu".
"Bože a ja som ti veril. Mýlil som sa takto si zmlátiť rodinu".
"Eun Jin, Dong Hun ďakujem".
"Hana si v poriadku? Bože čo ti to len urobil".
Začala ju hladiť po vlasoch. Pozrela sa na Ayumi.
"Ayumi?".
Všetci sa pozreli na Ayumi. Usmiala sa. A už nikoho nereagovala. Odpadla.


Katii sedela na stoličke v triede. Mali hodinu geografie. Nič ju v škole nebavilo. Chcela nejako pomôcť mame a samozrejme aj rodine. Nemohla len tak sedieť a nič nerobiť vedela, že jej to mama zakázala ale čo mala robiť?
"Slečna Tae? Chcete nám konečne niečo povedať?".
"Nie. Rada vás počúvam. Nemusíte prerušovať hodinu. Počúvam vás".
"Čo keby som vás prihlásil na geografickú súťaž?".
"A čo dostanem, keď vyhrám?".
"789 eur a poukážky na nákupy".
"Tak ma zapíšte".
"Vedel som, že sa prihlásite a pôjdete s Amandou? Čo vy na to?".
"Kľudne. Mne to neprekáža".
Všetci sa na ňu pozreli. Vedela, že si o nej šuškajú veci ako, že je namyslená, zlatokopka, túžiaca po peniazoch ale ona taká nie je. Je úplne iná než si iný myslia. Má len 17 a zažila
úplne niečo iné ako ostatný rovesníci. Nemajú tušenie čo ona zažíva. Všetko by vrátila späť aby nemusela zažívať to čo teraz zažíva. Kto by tušil, že ona má taký život. Potrebuje človeka ktorý to pochopí ktorý ju vypočuje. Potrebuje to. Prišla by na iné myšlienky keby sa neozval ten rozhlas ktorý ju znervózňoval.
"Dobrý deň milý študenti a učitelia. Prosím Tae Katii aby sa dostavila do riaditeľne aj z vecami. Ďakujem".
Zobrala si všetky veci. Počula rozhovory čo si šuškali jej spolužiaci. Určite ide niekam na dovolenku alebo sa jej nechce byť v škole tak idem domov. Neznášala ich. Je iba v druhom ročníku a už ju to unavuje. Dúfa, že toto bude asi niečo dôležité lebo ak nie tak odchádza a bude radšej pracovať než aby bola tu. Prišla do riaditeľne tam sedela jej rodina s nejakými dvoma ľuďmi ktorých nikdy nevidela alebo lepšie povedané ich nepoznala. Pred nimi sedel riaditeľ usmieval sa tak ako to on robieval.
"Som rád, že ste prišli rýchlo slečna Katii. Prosím posaďte sa".
Samozrejme sa posadila. Pozrela sa na mamu. Usmiala sa na svoju dcéru. Prvý krát videla, že je šťastná. Chcela ju takto vidieť.
"Katii toto je Eun Jin a Dong Hun sú to moji starý známy".
"Veľmi dobrý známy. Chodili sme spolu na strednú školu a po skončení školy sme sa nejako odcudzili".
"Rada vás spoznávam".
"Aj my ťa radi spoznávame. Máme pre teba ponuku ktorú myslím, že neodmietneš".
" A v čom spočíva ta ponuka?".
"Pôjdete s nami do Soulu. Ty nastúpiš do Cube Entertainment a vytvoríš dievčenskú skupinu. Váš názov bude Miss $".
"A čo s našimi dlhmi?".
"O tie sme sa postarali. Na tebe je aby si dodržala našu ponuku. Súhlasíš?".
"Samozrejme".
"Budete bývať s nami ale najprv musíme ísť do nemocnice".
"Prečo?".
"Uvidíš. Chceš tam ísť?".
"Samozrejme. Ideme za ďalšou členkou?".
"Áno ideme. Tak poďme".
Vybrali sa do nemocnice. Mala s toho dosť divný pocit. Chvíľu si počkali na recepcii. Potom im tam dovolili ísť. Zastali pred izbou 302.
"Môžeme ísť?".
Prikývla na súhlas. Otvorili dvere. Na posteli sedela žena v stredných rokoch s dlhými čiernymi vlasmi. Otočila sa na nich. Katii nemohla uveriť čo vidí. Žena bola celá dobitá mala monokle pod očami, modriny na celej tvári. Nechcela vidieť ďalšie modriny a rany na jej tele. Otočila sa na Eun Jin.
"Prečo sme tu?".
"Toto je mama dievčaťa s ktorým budeš v skupine. Chceli sme aby si sa najprv porozprávala s mamou. Necháme ťa tu".
Zatvorili sa dvere. Sadla si stoličku vedľa postele. Pozerala sa na ženu. Bolo jej to ľúto. Nemusela sa ani pýtať čo sa stalo niekto ju zbil.
"Manžel nás bil celé roky. Keby som ho nahlásila zabil by nás. Na začiatku nášho vzťahu som si myslela, že je ten pravý ale mýlila som sa. Tak strašne som sa mýlila, že moje dcérky na to doplatili. Trpela som pri ňom ale nič som nerobila. Dneska ráno sa to začalo. Najprv zbil mňa potom zbil moje dcérky. Dokonca zbil aj 6 ročné dievčatko vlastnú dcéru. A potom do mňa 5 krát vnikol. Strašne to bolelo".
"A sú v poriadku?".
"Mladšia Lee Dan je na detskom oddelení s otrasom mozgu, zlomenou rukou a rebrami. Staršia dcérka leží v kóme s krvácaním do brucha".
Rozplakala sa. Chcela niečo urobiť ale nič robiť nemohla. Len tam tak sedela a pozerala sa na ženu ktorá si niečo také pretrpela. Postavila sa. Podišla k žene a objala ju. Slabo aby jej ešte neublížila.
"Je mi to strašne ľúto. Chcem niečo povedať ale neviem čo mám povedať".
"To netreba. Ďakujem, že si ma vypočula. Potrebovala som to".
Sadla si naproti nej.
"Volám sa Hana".
"Ja som Katii. Koľko ste s ním boli?".
"19 rokov. Keď sa narodila Lee Dan, Ayumi mala 13 rokov a vtedy sa to začalo. Prišiel o prácu začal piť. Každá maličkosť ho vytočila. Keď sa mu niečo nepáčilo zbil ma potom začal biť aj dcérky".
"Čo s ním bude?".
"Neviem. Ale chcem na to zabudnúť. To bude teraz to najlepšie čo môžem urobiť. Počula som, že budeš s mojou dcérkou v skupine".
"Aj ja som sa to dneska dozvedela. Teším sa na to. Bude to zmena v mojom živote. Vy poznáte Eun Jin?".
"Áno chodili sme spolu na strednú ona bola tá za ktorou som šla, keď som mala problémy".
Do izby vošlo dievča asi v jej veku. Ale ona bola úplne odlišná než ona. Mala krásne dlhé čierno- červené vlasy. Postavu o ktorej snívalo každé dievča v Kórei.
"Dobrý deň ja som Shin. Som dcéra Eun Jin a Dong Huna. Mama ma poslala aby som vám dala toto".
Na posteľ im hodila fľaše minerálky.
"A nevieš to podať?".
"Prepáč ale neznášam nemocnice a ľudí v nemocnici".


Odišla. Vedela, že sa jej do chrbta vpíjali pohľady Katii a Ayuminej mamy. Nemusela byť taká ale ona chcela. Chcela aby si hneď od začiatku vybojovala autoritu a rešpekt. Má pred sebou dlhú cestu. Ktorú musí prekonať. Sama. Inak to nejde. Dokáže aj ona, že má talent. A, že za niečo stojí. Musí to dokázať potom všetci budú vedieť, že Shin Hun je najlepšia speváčka na svete. Dokáže rodičom, že mali byť na ňu hrdý od začiatku. Rozmýšľala, že nikdy neboli na ňu pyšný ale teraz budú. Budú prosiť o odpustenie. To je jej sen. A ten sen si splní! Nevedela kam mala namierené. Prešla okolo jej izby. Vrátila sa naspäť aby videla aké to mala ona ťažké. Jej problém bol v porovnaní s týmto nič. Keď sa lepšie pozrela na to dievča. Uvidela tú krásu čo nikdy nevidela. Zostala tam nemo stáť. Nič nerobila len pozerala na ňu. Sadla si na stoličku vedľa nej. Pozerala stále na ňu. Bola omámená tou krásou. Pohladila ju po čele. Ale v tom si to uvedomila. Prečo to vlastne robí? Nemôže byť taká jemná, keď chce dosiahnuť autoritu a rešpekt.
"Vedela som, že sem prídeš".
Trhla sebou. Otočila sa. Bola prekvapená, že je to ona.
"To si ty? Čo tu robíš?".
"Prišla som sa pozrieť na moju novú kolegyňu a kamarátku a ty tu čo robíš?".
"Ja som sa tiež prišla pozrieť na svoju kolegyňu a to je všetko".
"Vieš aj ty čo jej stalo?".
Katii sa zámerne pozrela na Shin aby aj ona videla tu rekciu. Nevidela na nej nič. Bola ohromená ale aj prekvapená. Že by žiadny človek nemal ani trochu citu.
"Hej viem čo sa jej stalo. Naozaj to nikomu neželám a hlavne som to neželala jej. Je mi to ľúto a nič viac".
Odišla. Zase. Bez jediného slova nenaznačila, že odchádza.
"Prečo vždy, keď odídeš nepovieš ani jedno slovo. Sme jedna skupina mala by si nám začať dôverovať".
"Ešte nie sme ani skupina. Nie je otázne či sa preberie. Tak zatiaľ nehovor dopredu. Dobre a neviem o tom, že by sme sa skamarátili".
"Prestaň s tým! Takto ako môžeš hovoriť, keď je v takomto stave!".
"Tak pardon. Prepáč".
Mala na odchode ale v tom si uvedomila, že naozaj to prehnala.
"Katii?".
Samozrejme sa otočila, keď počula svoje meno.
"Prepáč, že som bola taká naozaj som to tak nemyslela. A naozaj mi to je ľúto, že som v takejto situácií bola taká aká som".
"Shin? Prídeš sem aj zajtra?".
"Nie neprídem. Mám veľa práce".
Toto bol posledný rozhovor ktorý bol medzi nimi. Po týždni prepustili Ayuminu mamu ktorá zostala pri svojej dcére. O týždeň neskôr prepustili aj Lee Dan tá samozrejme zostala s svojou mamou a Ayumi. Každý deň im robila spoločnosť Katii. Tá si ju hneď obľúbila. Z času na čas tam prišla aj Shin. Vždy bola Katii prekvapená ale nezvykla si na to. Shin raz prišla do izby kde bola Katii a Ayumina rodina. Nechcela by ich takto videla. Vydýchla si.
"Katii toto robím posledný krát aby ti to bolo jasné. Pozývam vás na večeru tak prosím poďte".
"Naozaj si nás pozvala? Shin si v poriadku?".
"Prestaň. Ako sa cíti?".
Prišla bližšie k Ayumi. Potom sa pozrela na Katii.
"Katii hovorím to posledný krát ideme. Skončila som debatu".
Samozrejme bola hladná. Všetky išli na obed. Aj tak sa jej to nezdalo. V izbe ostalo ticho. Bolo počuť len zvuky prístroja a slabé dýchanie. Nikto netušil, že okolo ide jeden člen BLOCK B. Zastavil sa pred izbou. Nevedel prečo tam ide ale stále tam chodili ľudia tak chcel vedieť čo tam je, že tam stále chodia. Opatrne otvoril dvere. Hlavu strčil do vnútra ale, keď to uvidel prebehol mu mráz po chrbte. Bolo mu do plaču vidieť také pekné dievča v takomto stave. Pozeral na ňu stále na ňu iba pozeral nikam inam nepozeral iba na ňu.
"Uzdrav sa rýchlo prosím".
Ale v tom sa niečo stalo čo nikto nečakal..
Pokračovanie nabudúce.

Sen štvrtá časť

16. května 2011 v 17:27 | Ayumi-smejo |  Sen
Prepáčte baby za tie kiss scény ale nie som v nich taká dobrá!!
Tak príjemné čítanie :)


Sen 4
Stále sa objímali. Usmievali sa. Neuvedomovali si, že sú tu spolu a sami. Tento krát sa ona k nemu pritisla.
"Ale čo sa deje?".
Nahodila psie oči a pozrela sa na neho.
"Nepozeraj na mňa tak. Len som sa pýtal. Ale, keď chceš tak sa môžeš ku mne ešte viac pritisnúť aby ti nebola zima".
Tak to aj urobila. Pritisla sa k nemu čo najviac. Usmial sa. Pozrel sa na ňu. Pohladil ju po vlasoch a položil si hlavu na jej prsia.
"Ale čo je?".
"Nič. Len som unavený a chcel som si oddýchnuť. Môžem?".
"Samozrejme. Len počkaj chvíľu musím si sadnúť lepšie aby si si mohol ľahnúť".
Sadla si vedľa neho. Vystrela si nohy aby si mohol na nohy položiť hlavu. Na zem samozrejme dala aj svoj sveter aby neprechladol.
"Tak môžeš si ľahnúť".
Capla si na nohy aby mu naznačila, že si môže ľahnúť. Ľahol si.
"Pohodlnejšie?".
"Samozrejme, že je. Na tebe to bude vždy pohodlné".
"Ďakujem za komplimenty".
Užívali si tu chvíľu ticha. Kevin ležal. Hladila ho po vlasoch. Jemne a pomaly aby sa uvoľnil. Ale v tom mu zazvonil telefón. Neohrabane si ho vytiahol z vrecka.
"Zrovna, keď som zaspával. Toto nie je naozaj fér. Prepáč Kyumi ale musím to zobrať".
"V poriadku".
Ľahla si. Zhlboka dýchala. Zatvorila oči. Čakala. Ponaťahovala sa. Nevšimla si, že stojí nad ňou a pozerá sa na ňu.
Priblížil sa k nej. Opatrne a potichu. Pozrel sa na ňu a potom na jej pery. Približoval sa a približoval už bol od nej 5 centimetrov, keď si to rozmyslel. Nechcel aby sa zľakla a potom ušla. To by nebolo veľmi dobré. Otvorila oči videla ho pred sebou. Začervenala sa.
"Čo sa deje?".
"Nič len som sa na teba pozrel a mal som takú romantickú chvíľu. A tak my nejako zamrzli obvody v hlave a tak tu nejako stojím nad tebou".
"Všimla som si".
Začala sa smiať. Prevalila sa na bok. A tam sa potichu smiala.
"Veď sa smej predo mnou".
Otočila sa na neho. Pozrela sa. Poznáte tú chvíľu v romantických filmoch kde je úplne ticho a oni sa približujú a dajú si pusu. Tak to sa stalo aj tu. pozerali sa na seba. usmievali sa na seba. pomaly sa približoval. Ani jeden nezatvoril oči. Pomaly sa približoval vtedy zatvorila oči. Malú chvíľu sa na ňu pozeral a potom sa to stalo. Ich pery sa spojili. Pohybovali sa navzájom. Chytil ju za líce a ona sa mu na oplátku hrala s vlasmi. Toto bol najlepší okamih v ich živote. Aj, keď Kevinova druhá najlepšia časť. Odtrhli sa od seba.
"Už by sme mali ísť?".
"Hej aj ja s tím súhlasím".
Postavili sa. O tej chvíli čo sa stále medzi nimi nikomu nepovedia. Povedia im to vtedy ak to uznajú za vhodné.
Leeteuk s Ayumi sa na seba pozreli. Potom na dievčatko. Obidvaja boli docela v šoku.
"My nie sme. No my sme kamaráti my nechodíme spolu. Odkiaľ to máš?".
"Odnikiaľ ja som si len to myslela. Prepáčte, že som vás urazila. Nechcela som".
Dievčatko sa pozrelo do zeme. Prišlo jej ho ľúto.
"A ako sa voláš?".
"Ja som Peťka ale všetci mi hovoria Sam".
"Sam mi sme iba kamaráti. Veľmi dobrý kamaráti".
"A ty sa ako voláš. Si moc pekná a chcela by som sa pochváliť v škole, že som stretla peknú tetu".
Pri tomto komplimente sa začervenala. takýto kompliment jej ešte žiadne malé dieťa nedalo.
"Si zlatá. Ďakujem. Ja som Ayumi a toto je Leeteuk".
"Ja ho poznám. Mamina mi ho raz pustila. Vedela veľmi pekne spievať".
"Vedela? A kde ju máš teraz?".
"S ockom mi povedali, že si idú niečo vybaviť a potom sa už neukázali. Ja sa bojím".
Pozreli sa na seba. museli niečo urobiť. Leeteuk podišiel k Sam.
"Vieš čo? keď sa najeme pôjdeme k ujovi a povieme mu to. A on ich nájde a bude všetko v poriadku. Si hladná?".
"Ďakujem. Ja nechcem obťažovať".
"To je v poriadku. Ja by som ťa tu nemohla nechať. Tak si sem prosím sadni. Dáš si palacinky s čokoládou a šľahačkou?".
"Vážne? To môžem. Ďakujem veľmi pekne".
Doniesli im palacinky. Pozreli sa na seba.
"Nech sa páči".
Podala jej palacinky.
"To nemusíš ja jej dám. Ty sa pokojne najedz. Ja si objednám ďalšie".
"Prestaň Leeteuk. Ty sa najedz a ja jej dám. Nech sa páči Sam".
Dala jej ich rovno pred seba. Usmiala sa na ňu. Pozrela sa na ňu. Z vďačnosťou začala jesť.
"Dobrú chuť. Ďakujem veľmi pekne. Pán boh vám to oplatí".
"Už nám to oplatil. Papaj pomaly a neponáhľaj sa máš čas".
Leeteuk a malá Sam jedli. Ayumi sa celý čas pozerala na nich ako jedia. Nebola až taká hladná ako si myslela. Tešila sa kedy aj ona bude mať vlastné deti. Pri tej myšlienke sa pozrela na Leeteuka. Usmiala sa na neho. Pozrel sa na ňu. Bol celý od čokolády o Sam sa to povedať nedalo. Zachichotala sa.
"Bože vy malý šmudlovia. Pozrite sa aký ste špinavý".
Zobrala si do ruky vreckovky. Najprv utrela Sam a potom sa načiahla za Leeteukom. On sa tiež posunul k nej aby sa nemusela tak načahovať. Utrela ho. Chytil jej ruku. Pozrel sa na ňu a potom jej tu ruku pobozkal. Začervenala sa.
"Ďakujem. Ale nemusela si robiť starosti".
"Ja si nerobím starosti len ťa chcem utrieť aby si nemusel ísť špinavý von. Vieš ako by si vyzeral na tých fotkách".
"Rozumiem mamina. Ďakujem mamina. Ešte niečo mamina?".
"Nie to je všetko. Tak môžeš kľudne jesť".
"Mamina ja som dojedla".
Obidvaja sa pozreli na malú Sam. Obidvaja boli prekvapený. Ale najviac asi Ayumi.
"Ako si mi to povedala Sam?".
"Mamina. Nikdy som mojej mamine nemohla povedať mamina. Tak som to chcela povedať aj tebe. Chcela som vyskúšať.
"Sam naozaj sa ti rodičia nevrátili?".
Pozrela sa do zeme a prestala jesť. Chytila jej ruku. Sam sa pozrela na Leeteuka.


Lucy bola v šoku. A dosť veľkom šoku. Toto naozaj nečakala. Bola to najväčšia rana v jej živote. Videla plno takých filmov kde sa to stane vždy sa smiala, že toto sa môže stať iba v tých filmoch ale mýlila sa. Bola to krutá bolestivá pravda. Prišla domov a zamierila do baru. Zobrala si becherovku. Sadla si na gauč. Najprv to pila pomaly ale potom jej to bolo jedno. Plnými dúškami zapíjala bolesť, žiaľ, sklamanie. Nechcela aby ju rodina videla v opitom stave ale nemala na výber. Čo mala robiť. Kam by mala ísť? Nechce svoje problémy hovoriť babám. Veď aj oni majú vlastné problémy. Nemôže ich tým zaťažovať. To by nebolo dobré a správne. Keď už bola v tej nálade. Všetko jej bolo jedno. Prišla do kuchyne otvorila chladničku vybrala z nej šľahačku a jahody. Do misky si dala jahody na to šľahačku a všetko poliala zbytkom becherovky. Samozrejme vypila becherovku zjedla jahody a šľahačku nechala tak.
"Vedela som, že opiť sa je dobrý pocit ale až takto tak to som netušila. Mala by som to častejšie robiť aby som neplakala vždy, keď budem mať depresiu".
Zazvonil zvonček. Otočila sa na dvere. Usmiala sa. Šmatlavo prišla k dverám. V rukách samozrejme držala svoju najbližšiu priateľku.
"Kto je to?".
"To som ja Lucy. Pustíš ma prosím dnu?".
"Nie nepustím. Neviem kto si lebo ak si Taemin tak choď domov. Nemám s tebou spoločnú tému".
"Prestaň Lucy. Okamžite mi otvor dvere. Musíme sa naozaj porozprávať. Prosím otvor ich".
Stále sa pozerala na dvere. Nahodila šibalský úsmev. Otvorila málo dvere aby mala dosť priestoru.
"Tak povedz heslo?".
"Heslo?".
"Áno heslo chcem vedieť máš asi 5 sekúnd".
"Dobre. tak idem na to".
"5-4-3-2-1. už ti prešiel čas tak máš smolu. Dovidenia Taemin pozdravuj svoju priateľku".
Toto ho už nebavilo. Zaprel sa do dverí. Nevedel, že je taký silný ale bol na seba pyšný.
"Prečo si na mňa taká!".
Nemal sa s ňou zahrávať, keď má vypité. Položila si priateľku na zem a postavila sa.
"Tak za prvé ja by som mala hovoriť o tom, že si ma oklamal. Za druhé si si ma omotal okolo prsta ako nejakú handru za tretie nemáš žiadne právo mi prísť do domu za štvrté som ťa ľúbila od vašeho debutu a toto som si nezaslúžila".
Nečakal to. Že mu niekto v podnapitom stave vyzná lásku. Mal len 17 rokov. Nikdy nemal dievča. A nevie ako ma reagovať.
"Počúvaj ma Lucy".
"Nie nebudem ťa počúvať. Nemám záujem tak pekne prosím ťa choď už".
Pri tých slovách plakala. Vedel, že s tým nič neurobí. Mal na odchode stál už na chodbe, keď si niečo uvedomil. Otočil sa pozrel sa na Lucy. Rýchlo prišiel k nej aby nemala možnosť zavrieť dvere. Oboma rukami jej chytil líce. Položil si pery na jej. Vedel, že to čo robí nie je správna vec ale čo mal robiť, keď táto osoba je pre neho to najdôležitejšie čo má. Trhala sebou nechcela to. Veď je v podnapitom stave nebude si to pamätať. Nechce. Chcela aby odišiel. Pustil ju. Zhlboka dýchal ako keby za bežal najväčší maratón na svete. Pozrel sa na ňu. Chcel jej niečo povedať ale nevedel čo keď v tom...
Pokračovanie nabudúce.

Happy birthday IU

16. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo
Všetko najlepšie k 18 narodeninám :)



Happy birthday CN.Blue JongHyun

15. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)



Happy birthday SNSD Sunny

15. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 22 narodeninám :)



Obyčajný život

14. května 2011 v 21:23 | Ayumi-smejo |  Obyčajný život
Neboj také drastické to bude iba pár častí!! :D

Obyčajný život
Každý človek v Kórei sníva, že bude slávna hviezda ako napríklad Leeteuk z Super Junior alebo HyunA z 4Minute. Snívali o tom aj dve dievčatá. Minulosť bola pre nich uzavretá časť ich života. Nikomu o nej nepovedali. Túžili zažiť niečo nové ako v kórejských filmoch. Netušili, že sa im život otočí hore nohami.
14.5.2011


Ráno bolo obyčajné ako každé iné. Zobudila som sa so svojou klasickou náladou. Zišla do kuchyne kde samozrejme nikto nebol. Mama určite robí nadčasy aby uživila ju a ďalších 2 súrodencov. V kuchyni bol neporiadok taký aký ho nechala včera. Vydýchla si.
"Musím niečo vymyslieť. Takto to mama dlho nevydrží. Inak aj o ňu príde. Počula zvuky z obývačky. Samozrejme pozerali televíziu ako každý všedný deň. Prišla do obývačky. Pred televíziou sedeli jej dvaja súrodenci.
"Čo som vám hovorila?".
Zobrala im ovládač z ruky. Vypla televíziu.
"Unni prečo si to urobila?".
"Nevšimli ste si, že je neporiadok v kuchyni. Viete v akej sme situácií? A čo tu vlastne robíte? Je pól siedmej".
"Unni".
"Povedala som niečo. Tak to prosím vás rešpektujte".
Uvedomila si, že kričala po nich. Pretrepala si vlasy, nadýchla sa.
"Prepáčte mi to, že som po vás kričala ale viete v akej sme situácií. Viem, že sa budete hnevať ale prosím. Musíme s tým niečo robiť".
Tae Hee sa rozplakala. Mala len štyri roky a už musí toto zažívať.
"Tae Hee prosím neplač. Toto som nechcela. Prosím".
Pribehla k svojej staršej sestre. Objala ju okolo nôh. Plakala jej do nohavíc. Zobrala si ju do rúk a silno ju objala.
"Neplač miláčik. Prosím len neplač zlatko. Musíš byť silná".
"Unni!!".
"Zvládneme to neboj sa".
Otvorili sa dvere. Vo dverách stála žena v stredných rokoch. S hnedými krátkymi vlasmi. Pozrela sa na ňu. Pred tým než sa im otočil svet mala prekrásne dlhé hnedé vlasy. Oči plné lásky, šťastia a radosti a teraz plné starosti ako uživí celú rodinu a všetky dlhy splatí.
"Mami? Mala si nadčasy? Prečo mi nedovolíš aby som si nenašla brigádu? Aby som nám pomohla".
Zase jej začala vyčítať prečo jej to nedovolí. Nemôže len tak sedieť a pozerať sa ako sa trápi.
"Teraz nie Katii. Mala som veľa roboty a aj tak o štyri hodiny idem do roboty teraz nie".
"Mami!! Takto nemôžeš pracovať každý deň!!".
"Ja viem Katii!! Ale nemáme na výber".
"Mami!!!".
"Skončila som Katii".
Vedela, že týmto debata skončila. Poznala to. Nechala to už tak.


O pár ulíc sa z domu ozýval krik a plač. V obývačke sa udial každodenný rituál. Hádka a bitka. Toto sa dialo každý deň.
"Prečo nám to robíš? Chin Ho!! Ako ti to pomôže? Keď nás budeš biť!!".
Prvá facka za tento deň. Mama ich vždy zamkla do izby aby neudrel aj ich ale dnes to bolo iné. Pozorovala to z kľúčnej dierky. Triasla sa a bála. Videla ako ju bil a kopal do brucha. Plakala ako každý deň, keď ju bil. Sestru objímala aby už neplakala. Skončilo to. To ticho bolo neznesiteľné. Videla ako ide do izby. Rýchlo musela niečo urobiť.
"Lee Dan skry sa pod posteľ rýchlo. Prosím buď ticho".
Strčila sestru pod posteľ. Zhlboka dýchala. Otvorili sa dvere. Stál vo dverách. Vedela, že to skončí veľmi zle.
"Ty malý fagan. Chceš aj ty!".
Bála sa. Tento krát sa bála. Chcela plakať ale musela ukázať, že je silná. Chytil ju za vlasy. Postavil ju. Pozrel sa jej do očí.
"Ty malá fľandra".
Vylepil jej jednu. Ranou padla na zem. Toto naozaj bolelo. A veľmi. Postavil ju znova. Ďalšia rana a ďalšia. Opakovalo sa to.
"Kde je?".
Vedela na koho myslí. Musela niečo vymyslieť aby ani ju nezbil.
"To by si chcel vedieť, čo?".
Kopol ju. Chytila sa za brucho. Myslela si, že umrie na mieste. Nepočula mamu. Bála sa, že sa jej niečo stalo.
"Čo si spravil s mamou?".
"Neviem dúfam, že som ju zabil. Mal by som pokoj".
"Perfektné slová. Naozaj od človeka s IQ 1,1 sa to dalo čakať".
Musela sa vzoprieť. Nechcela už viac trpieť. Toto ho nahnevalo. Počula ako sa trasie.
"Ty malá fľandra. Toto si dovoľuješ?".
Zase ju kopol, zase a zase. Tento krát to už nedokázala. Odpadla. Znova!
Zobudila sa na nejaký divný zápach. Pomaly otvárala oči. Dlhšiu dobu jej trvalo než sa vzpamätala. Pozrela sa z okna. Bola hlboká noc. Nič si necítila. Poobzerala sa. Bolo úplne ticho.
"Lee Dan?".
Hovorila potichu. Bolo ticho.
Pokračovanie nabudúce.



Happy birthday Girls Day JiHae

14. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 22 narodeninám :)




Happy birthday Girls Day MinAh

13. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 18 narodeninám :)




Strašne sa ospravedlnujem :(:(

12. května 2011 v 12:39 | Ayumi-smejo |  news :)
Teraz v poslednej dobe som nič neprispela!!! prepáčte ani novinky ani poviedky :(:(:(!!!!!!
Strašne sa ospravedlnujem:(:(:(

Happy birthday Co-Ed School TaeWoon

11. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  news :)
Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)



Happy birthday Lee Hyori

10. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo
Všetko najlepšie k 32 narodeninám :)



Happy birthday Rainbow NoEul

10. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 22 narodeninám :)




Happy birthday Co-Ed School YooSung

9. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)



Happy birthday Sistar Da Som

6. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 18 narodeninám :)




Happy birthday Secret JiEun

5. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 21 narodeninám :)




Happy birthday 2AM Seulong

2. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 24 narodeninám :)



Happy birthday 2AM JinWoon

2. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 20 narodeninám :)



Happy birthday 2AM ChangMin

1. května 2011 v 12:00 | Ayumi-smejo |  happy birthday :3
Všetko najlepšie k 25 narodeninám :)



New Girl Group Ei-Yo's "Stay Out of Sight" MV Teaser

1. května 2011 v 11:53 | Ayumi-smejo |  news :)


The "Stay Out of Sight" MV teaser. Notizens dostali nový záujem o novú dievčenskú skupinu Ei-Yo. Skupina sa skaldá z z hlavnej speváčky Shim Eunmi(vľavo), rappera Oh Hana(vpravo) a Kim Seul(stred).