Jednorázovky

Stretnutie- Reina

4. července 2011 v 18:05 | Ayumi-smejo
Stretnutie- Reina
Ponáhľala sa najviac ako vedela. Nechcela zmeškať jediný koncert ktorý uvidí. Viete aké bolo ťažké, keď ich presvedčila? Nie neviete. Keď tam prišlo bolo tam dosť veľa ľudí. Viac ako si myslela. Snažila sa niečo vidieť. Postavila sa na špičky ale nič nevidela. Pochopila, že nemá šancu tak si sadla na lavičku a počkala až sa ten fanatický dav upokojí. Konečne, keď sa dav upokojil išla rovno za fanúšikmi aby nemusela hľadať miesto kde práve sú. Bola úplne na konci, keď sa zhasli svetlá. Zavládlo ticho.
"Toto nemyslíte vážne?".
Chcela to vidieť ale bola na konci tak mala malú možnosť niečo vidieť. Pomaly opatrným krokom sa vydala k pódiu. Išla úplne do rohu aby dobre videla. Konečne, keď na pódium prišli Big Bang ten chaos sa začal. Prvý nastúpil G-Dragon pre neho by vraždila každá baba. Samozrejme, že je skvelý a jedinečný líder často meniaci štýl a farbu vlasov. Za ním išiel najstarší člen T.O.P ktorý sa dlhé roky hral na drsného chlapa a teraz sa to snaží zmeniť a preto ho Reina obdivuje. Z pravej strany išiel DaeSung najväčšie zlato pod slnkom s úžasným zmyslom pre humor. Vedľa neho išiel Taeyang hrdá kopa svalov na svoj spevácky a tanečný talent. A samozrejme z ľavej strany Seungri maknae skupiny a veľký lamač sŕdc. K starším sa nechová tak ako by mal ale zvykla si už na to.
"Vitajte a ďakujeme, že ste sem prišli ja som G-Dragon a toto je koncert pre vás. Dúfame, že sa vám s nami bude páčiť. Ďakujeme".
Poobzeral sa po fanúšikoch. Jeho oči sa stretli s jej ale iba malú chvíľu potom sa obrátil preč. Ako prvú zahrali Koe wo kikasete. Celý čas sa na ňu pozeral. Ale zakaždým sa na ňu pozrel na malú chvíľu ako keby sa presvedčoval, že je tam. Druhá bola Haru Haru. Za ňou šla Tell me goodbye, Love Song, Tonight, Lies a potom si dali menšiu prestávku. Atmosféra bola veľmi uvoľnená pár krát si fanúšikovia zakričali ale inak boli celý čas ticho. Určite si vychutnávali tu chvíľu, keď sú s Big Bang. Potom sa vrátili naspäť na pódium. G-Dragon sa pozrel na Reinu. Podišiel k nej. Vystrel k nej ruku a sladko sa usmial.
"Tak fanúšikovia dnes tu máme špeciálneho hosťa privítajte ho dnes so mnou".
Všetci sa pozreli na Reinu. Od prekvapenia sa jej začala meniť farba na lícach.
"To nie je nutné ak myslíš mňa? Kľudne zober niekoho iného".
Tento krát nečakal na jej ruku. Chytil ju silno za ruku a potiahol ju na pódium. Skoro sa zosypala, keď išla na pódium ale udržala rovnováhu. Usmiala sa na fanúšikov. Potom sa pozrela na Big Bang nechápala čo to malo znamenať ale nechcela robiť z toho nejakú veľkú vedu. Posadili ju na stoličku ktorú tam doniesol T.O.P. srdce jej silno bilo, začala sa potiť, vyschlo jej v hrdle.
Všetci piaty sa na ňu otočila. Vypúlila oči ako keby vyšli z hororu. Usmiala sa.
"Tak fanúšikovia toto je špeciálny hosť. Ona si kúpila posledný lístok čo mali tak jej zaspievame jednu pesničku ktorú si povie".
Pozrela sa na fanúšikov. Vytrhla DaeSungovi mikrofón z ruky. Postavila sa a zamierila si to k fanúšikom.
"Teraz by som chcela niečo povedať. Prepáčte, že vás vyrušujem ale musím vám niečo povedať. Je to pre mňa česť, že tu môžem stáť ale ja nie som jediný fanúšik ktorý chce pesničku na želanie. Bola by som rada keby si mohli fanúšikovia vybrať jednu pesničku a tú by ste zaspievali. Nevedela by som si vybrať jednu pesničku tak to nechám na nich".
Usmiala sa na fanúšikov a potom na Big Bang. Vrátila mikrofón DaeSungovi a išla naspäť k fanúšikom. Ty začali kričať "sólo" "sólo" "sólo".
Členovia Big Bang pochopili. Každý jeden člen začal spievať jednu sólovú pesničku. O necelé tri hodiny sa koncert. Skončil každý bol spokojný a šťastný, že ich videli naživo. A Reina s dobrým pocitom na srdci sa tešila aj s ostatnými. Pozrel sa na ňu. Usmiala sa a zakývala mu. A to bol prvý a posledný krát čo sa videli. To si obidvaja mysleli. Osud im zamiešal karty tak aby sa znova stretli.
O 7 MESIACOV NESKOR.
Reina dovŕšila 20 rokov. Po škole si našla prácu v materskej škôlke. Pracovala tam necelé 4 mesiace. Veľmi sa jej tam páčilo a rada pracovala s deťmi. Nikto sa zatiaľ na ňu nesťažoval naopak chválili ju. Dnes tam bola sama lebo Junko musela ísť s deťmi k doktorovi. Všetci už odišli až na malého Sanga. Stihla už poupratovať a potom sa začala venovať jemu. Hral sa s autíčkami ona k nemu prišla chytila ho okolo pása, pozrel sa ňu a usmial sa.
"Kedy má prísť tvoja mamina alebo ocino?".
"Oni neprídu ale príde pre mňa strýko".
"A nevieš kedy má prísť?".
"Nie ale hovoril, že sa bude ponáhľať. Nevadí, že som tu s vami pani učiteľka?".
"Samozrejme, že nie myslím, že keby si tu nebol tak by som sa strašne nudila. Aspoň mi robíš spoločnosť".
Rozcuchala mu vlasy. Sadla si na malú stoličku. Hrala sa s ním celú dobu nikam si neodbehla. Ani na toaletu. Rozprávali sa, keď sa otočil začal sa usmievať a rozbehol sa. Ona sa otočila aby uvidela strýka. Nemohla tomu uveriť ON tam stál. Značne si ju aj on všimol. Celý v šoku sa nezmohol ani na dobrý deň. Len tam tak stál a pozeral na ňu. Ona sa len poklonila.
"Dobrý deň".
Položil ho na zem. Pohladil po hlave a pomaly sa blížil k nej.
"Počkaj ma v aute. Ja tam hneď prídem ja sa len musím porozprávať s pani učiteľkou".
Objal pani učiteľku.
"Dovidenia pani učiteľka".
"Ah Sang".
Zostali tam len oni dvaja. Pomaly sa k nej približoval. Ona sa ani len neodtiahla len tam tak stála.
"Vedel som, že ťa niekedy stretnem. Vtedy, keď si odišla som sa chcel s tebou porozprávať. Ale nemal som možnosť lebo si odišla".
"Tak stretol si ma. Vedela som, že sa ešte niekedy stretneme. Veríš na osud? Tak by si mal. Toto je osud".
Sadol si na malú stoličku. Celý čas ju pozoroval.
"Takto si ma pozoroval aj na koncerte. Bojíš sa, že odídem?".
"Vedel som, že vieš, že sa na teba pozerám. Mal som také tušenie ale nemohol som sa na teba nepozerať. Nešlo by to. Dokonca som našiel aj tvoje číslo ale bál som ti zavolať".
Pri tom jej padla kabelka z ruky.
"Ty máš moje číslo? Odkiaľ ho máš? Chcel si mi zavolať?":
"Nehovorím o svojich zdrojoch. Chcel som sa s tebou stretnúť ale nevedel som či by si išla".
"Keby si mi zavolal tak by som išla. A nemusel si len tak sedieť nad mojím číslom".
"Ja som nad ním nesedel. Len som sa na neho pár krát pozrel. A to bolo všetko".
"Aha tak si sa na neho pozrel. To je všetko čo si mi chcel povedať".
Postavil sa. Vedela, že je od nej vyšší ale iba pár centimetrov. Usmial sa, chytil jej ruku tak ako na koncerte.
"Tak pôjdeš so mnou von?".
"Hm. Musím o tom porozmýšľať. Nie je to také jednoduché ako si myslíš".
"Dobre tak ta nechám ale máš 3 dni".
"3 dni? Ty mi dávaš ultimátum?".
"Nie nedávam len ty dávam na výber. A to sa snáď môže?".
"Hej môže. Tak poď ideme. Aj tak máme už hodinu zatvorené".
Zobrala si veci a s ním odišla. Samozrejme ako správny džentlmen ju odviezol domov.
"Ďakujem".
"Nie je zač pani učiteľka., Aj nabudúce".
Pohladila ho po vlasoch a usmiala sa na neho. On sa na ňu otočil a lišiacky sa na ňu pozrel a povedal.
"3 dni?".
"Dobre rozumiem. Nemusíš mi to pripomínať".
Zatvorila dvere od auta a konečne zamierila domov. Doma ako vždy nebol nikto.
"Zase niekam odišli bezo mňa".
Tašku s topánkami hodila na zem. Vyzliekla si veci čo mala dnes na sebe a s rachotom spadla na posteľ. Vypla si telefón a zaspala.

Koncert- Reina

11. června 2011 v 15:05 | Ayumi-smejo
Koncert- Reina
Zajtra je ten veľký deň. Bude koncert BIG BANG. Lístok si kúpila poslednú chvíľu. Musela tam dobehnúť aby si ho stihla kúpiť. Mala šťastie, že dáma v kancelárii bola taká milá, že jej schovala jeden lístok pre prípad núdze. Sedela práve za počítačom a písala si s kamarátkou Peťkou ale všetci jej hovorili Rin. Písali si spolu cez štyri hodiny. Rin sa pokúšala dostať všetky informácie kde a kedy sa bude konať koncert.
"Tak konečne mi povieš kde bude ten koncert!!!".
Pri tom sa len usmiala a začala vypisovať svoju obyčajnú esej.
"Nebuď taká nahnevaná a vytočená a konečne ma nechaj dopísať. Vlastne pamätáš ako sme sa rozprávali o tom koncerte BIG BANG! Tak ja som tam včera zašla a neuveríš utekala som xD a tá teta v tom obchode nechala jeden lístok schovaný pre prípad núdze a predala mi ho. Musím jej niečo doniesť za to, že mi zachránila život xD xD a ten koncert bude v obchodnom dome kde sme boli s školou posledný krát, pamätáš?".
Menšiu chvíľu jej trvalo kým odpísala. Ale zatiaľ si skočila po džús do kuchyne. V kuchyni sedela celá jej rodina. Mama pracuje ako šéf banky už 5 rokov takže by sa dalo povedať, že môže mať čokoľvek čo chce ale ona taká nie je. Je normálna s túžbou po chlapcovi, dobrej škole a samozrejme kamarátoch. Otec už 4 roky býva na konci Kórei. Rodičia sa rozišli kvôli nejakým dôvodom ktoré im nepovedali. Má o 10 rokov staršieho brata Aoia. Ktorý má samozrejme manželku a malého syna.
"Dobré ráno rodinka. Ako sa mi máte?".
"Prečo máš tak dobrú náladu sestrička? Našla si snáď nejakého milého s ktorým niečo riešiš?".
"Prepáč miláčik ale tak to nie je. Idem na koncert BIG BANG".
"Odkiaľ si zohnala lístky?".
"Odkiaľ asi? Išla som si ich kúpiť ako každý normálny človek a samozrejme som bola medzi poslednými".
"To je k neuvereniu sestrička. Kedy si sa stihla udrieť do hlavy?".
Reina nahodila svoj uštipačný úsmev a samozrejme buchla svojho brata do lýtka. Od bolesti sa chytil za brucho. S chladničky si vybrala džús, posadila sa na stoličku. Pozerala sa na noviny čo boli položené na stole. Samozrejme tam ako obvykle bolo napísané aké bude počasie, čo sa udialo v Soule, aké nehody sa stali, koľko detí sa narodilo ale nič čo by Reinu zaújmalo.
"Dobre tak ja idem. Uvidíme sa večer. Ľúbim vás".
"Aj my ťa ľúbime mami".
Už si na to zvykla, že mama s nimi nieje tak často ako by mala. Vedela, že chce pre nich len to najlepšie. Ale vždy, keď má voľno sa im na plno venuje. Konečne po dlhej chvíli našla článok o koncerte BIG BANG.
Popíjal kávu a čítal si článok o ich koncerte. Koncert sa mal konať o necelých šesť hodín. Každý behal okolo aby zariadil svetlo, kamery, pódium. Manažér celý čas sledoval G-Dragona. Dupal nohou na podlahe. Keď to už bolo neznesiteľné vytrhol mu noviny z rúk a zahodil ich do koša.
"Mohol by si konečne niečo robiť? Sedíš už tu už hodinu a čítaš si. Tak si zdvihni ten malý zadok a konečne začni niečo robiť".
"Nechápem čo sa toľko nervuješ? Aj tak máme ešte čas".
Išiel za T.O.Pim do šatne. Tam si samozrejme sadol a sledoval ho ako si skúša okuliare na vystúpenie.
"Čo sa deje G-Dragon? Vyzeráš ako keby ťa to vôbec nezaújmalo".
Zhlboka si vydýchol. Otvoril dvere. A odzdravil T.O.Piho ktorý ho samozrejme ani neregistroval, že odišiel. Sadol si na stoličku na streche budovy a čakal dokým ho nezavolajú. Zatvoril oči a rozmýšľal aké to bolo pred debutom. Nemal také starosti, videl sa každý deň s rodinou, mohol chodiť s kamarátmi na pivo a hlavne mohol si nájsť dievča. Ale teraz nemôže lebo si vybral niečo čo mu dávalo energiu do života. Nikdy neľutoval, že si to vybral ale proste niekedy to na neho prišlo. Ako práve dnes. Nemal náladu spievať, keď má chuť byť sám.
Keď si ho dočítala vypila svoj džús a noviny položila na miesto kde boli predtým. Vrátila sa naspäť do svojej izby a prečítala si správu ktorú jej poslala Rin.
"Prepáč, že som neodpísala skôr ale musela som sa ísť najesť J takže tam to bude? A to sa tam všetci zmestia? Aj ja by som tam chcela ísť ale dnes ideme k babke. Zase budem počúvať ich klasické debaty ako napríklad "financie Kóreje" "dnešná mládež" "Vysoké školy" a samozrejme "novinky dnešného sveta" tak sa uvidíme zajtra papa. Ľúbim ťa.
A už bola offine. Ani jej nestihla odpísať. Chcela sa teraz ísť pomaličky pripraviť ale nechcelo sa jej tak sa uvelebila na stoličke a pozrela si nejaký americký nezaújmavy film. Ktorý ju po pár minútach prestal baviť. Povedala si, že si dá teplý kúpeľ aby sa uvoľnila pred koncertom. Napustila si vaňu, vyzliekla sa. Pomaly si sadla do vane a uvoľnila sa. Keď už bola voda studená vyšla z vane. Pozrela sa na hodinky.
"Zmeškám".
Z toho šoku sa nevedela vysomáriť o necelé dve hodiny mal začať koncert a ona strávila vo vani dve hodiny. Zo šatníka si vybrala prvé veci čo zobrala do rúk. A tým boli čierne šaty. Zakrývali jej len jedno rameno. Dala si biele topánky na podpätkoch. Nechala si rozpustené vlasy a samozrejme nemohli chýbať náramky na ruky.
Rýchlo zavrela dvere od svojej izby, pozdravila brata a pridala do tempa aby sa tam dosala dosť skoro.
Pokračovanie nabudúce.

Sused- Kyumi

11. dubna 2011 v 16:43 | Ayumi-smejo
Sused-Kyumi
Nové mesto, nová škola, nový susedia, nový život. S týmito slovami sa Kyumi musela zmieriť. Nebola rada, že musí opustiť svoj doterajší život. Presťahovať sa a začať odznova.
"Prepáč nám to Kyumi ale robota je robota".
"Prečo ste mi to nepovedali skôr? Vždy všetko hovoríte v hodine dvanástej? Naozaj vás to tak baví?".
"Kyumi prestaň s týmito slovami. Zbaľ sa a skončili sme debatu".
"Dobre tak zatvorte dvere nech sa zbalím".
Po trucovaní sa zbalila. Svoju izbu nechala úplne samotnú a prázdnu. Ľahla si na posteľ zhlboka sa nadýchla. Roztrapatila si vlasy a išla za rodičmi.
"Prepáčte, že som bola hnusná".
"A".
"Protivná".
"A".
"Nahnevaná".
Rodičia ani nemuseli vedieť čo chce povedať. Toto zažívali každý druhý deň svojho stredného veku.
"A kam ťa preradili".
"Do nejakej hudobnej budovy".
"Čože? To myslíš vážne? Vieš aký majú veľký plat?".
"Samozrejme, že viem. Budeme sa mať ako v královsteve".
"Tak to sa budeme mať úžasne".
"Nájdeš tam prvú lásku Kyumi".
"Tak to sa nestane. Kto by ma chcel?".
"Ktokoľvek kto ťa tam uvidí".
"Ja tomu neverím mami".
"Ale ja áno miláčik. A, keď ja tomu verím tak sa to stane".
"Mami ale to bude dosť divné nemyslíš?".
"Nie nemyslím miláčik".
Opierala sa o otca. Držala mamine ruky v jej rukách.
"Tak ja sa s tým zmierim a pôjdem sa vyspať na ten dlhý let čo sa uskutoční".
"Dobrú noc miláčik".
"Dobrú noc. Ľúbim vás".
Konečne si ľahla do postele. Zaspala pokojným ničím nerušeným spánkom. Na druhé ráno vstala celá rodina dosť skoro. Mala problém vstať ale musela nestihli by let a to by samozrejme nikto nechcel.
"Už si hotová miláčik?".
"Samozrejme ocko. Už idem".
Do tašky si dala MP4ku, žuvačky, fotoaparát, svoj nový denník a samozrejme aj štyri perá pre prípad núdze. Kufre už mala dávno v aute. Zavrela za sebou dvere od svojej starej izby a rýchlo nastúpila do auta. Cesta bola rýchla. Museli sa poponáhľať aby stihli lietadlo. Konečne po usadení na svoje miesta si vytiahla svoj nový denník.
"Milí denník už dávno sedíme v lietadle. Ledva sme to stihli lebo ako ma rodičia poznajú ja som musela toto a tamto a samozrejme som musela ísť aj na WC. Som zvedavá na všetko nové čo ma tam čaká. Na začiatku som bola v zásade proti ale teraz sa na to nejako teším. Dúfam, že ma tam nebudú šikanovať. Letíme iba 20 minút a už sa nudím. Musím niečo robiť lebo sa unudím k smrti".
Vložila si denník do tašky. Otočila sa na rodičov. Rozprávali sa o niečom s domom. Ju to nezaujímalo. Potom jej to vysvetlia, keď prídu do Kórei.
Nebavilo ju len tak sedieť a nič nerobiť. Vytiahla si MP4ku. Hľadala svoju obľúbenú pesničku až nakoniec ju našla. U-Kiss "Shut up".
Pohmkávala si. Až nakoniec zaspala. Zobudila sa moc silné štuchanie.
"Bože ocko. Takto sa človek nebudí. Zobudil by si aj medveďa zo zimného spánku".
"Prepáč miláčik ale už sme tu".
Čakala na letisku zatiaľ čo rodičia išli niečo vybaviť. Nemohla uveriť, že je v Kórei. Zhlboka sa nadýchla. Cítila tie vône a všetko čo k tomu patrí. Teší sa na nový život.
Pokračovanie nabudúce.

Práca-Reiko

2. dubna 2011 v 19:29 | Ayumi-smejo
Práca- Reiko
Každý ma iné povolanie. Niekto je upratovač, technik, reportér, predavač s elektronikou ale Reiko je štylistka pre SHINee. Prácu mala zároveň aj s SHINee keď mali svoj debut. Tejto práci sa venuje už 3 roky. Zažila s nimi úspechy, prehry, ocenenia, nové spomienky ale spoznala som aj nových ľudí. V túto chvíľu sa pripravujú na svoj debut Lucifer. Ako vždy im pomáham z výzorom, oblečením a make-upom. Všade bolo rušno dokonca aj v šatni. Chalani boli nervózni. Nevedeli kde majú mikrofóny, oblečenie. Ani na stoličke nevedeli vydržať. Ledva ich udržala na mieste ale Key ale Minho boli iná trieda.
"Reiko počkaj neviem kde mám mikrofón".
"To počká Minho. Chceš snáď aby som s tvojich vlasov urobila hniezdo? Tak sa toľko nehýb. Potom si ho nájdeš".
Konečne sa upokojil a mohla mu dokončiť vlasy. Hneď ako povedala hotovo sa rozbehol a začal hľadať svoj mikrofón. Taemin s JongHyunom boli kľudnejší. Vlasy im urobila za necelých 5 minút. A posledný bol líder Onew. S ním mala asi najrozumnejší rozhovor. Jemu mohla povedať čokoľvek. Nepovedal to nikomu.
"Urob by niečo jednoduché. Dnes nechcem veľa gélu ani laku".
"Ako povieš".
"Ako to, že nie si nervózna?".
"Ja už nebývam nervózna. Iba tie začiatky boli nervóznejšie. Ale potom sa to upokojilo a všetko bolo v poriadku".
"Pamätám si to. Keď sme mali prvé živé vystúpenie. Z nás piatich si bola najnervóznejšia ty. Vždy si nám upravila nejakú chybu. A hovorila si nám, že sa máme upokojiť, že to zvládneme".
Zasmiala sa nad sebou.
"No to bolo moje mladé ja. Nemohla som za to. Už som raz taká".
"Prečo nebývaš už nervózna?".
"Nejako som vám dôverovala a verila a tak som už nervózna, byť nemusela".
Po dokončení sa vybrali na miesto kde sa začalo prvé natáčanie. Všetko vyzeralo perfektne až na Minha.
"Reiko zase sa mi to odoplo. Zapneš mi to prosím ťa".
Samozrejme, že mu to zapla. To by nebola ona. Manažér prišiel za SHINee a mnou. Pozrel sa na chalanov a potom na ňu.
"Nikdy nesklameš. Som hrdý na seba, že som ťa prijal. Sadni si vedľa mňa. Pripravil som ti miesto aby sme sa na to mohli pozerať spolu".
"Ďakujem Som Hon".
Natáčanie sa začalo. Doladili sa posledné detaily a mohlo sa ísť na vec. Po asi 15 minútach natáčania bola prestávka. Išla za nimi. Musela im napraviť vlasy a make-up.
"Tak ako vám to ide?".
Spýtala sa chalanov. Zatiaľ čo naprávala Keyovi vlasy.
"Zatiaľ sa darí. Myslíš, že to bude mať úspech?".
"Samozrejme, že bude. Máte úžasné ohlasy u fanúšikov tak sa nemusíte báť, že to pokazíte".
"Koniec prestávky".
Kameraman ukončil prestávku. Onew sa ma chytil a nechcel ma pustiť.
"Onew?".
"Som Hon ešte minútu a môžeme pokračovať".
Dal jej pusu na líce. Ako to robil vždy pri natáčaní ale dnes mala pocit, že tá pusa je úplne iná na akú je zvyknutá. Je plná vášne a lásky.
"Tak fajn SHINee pripravíme sa a môžeme začať".
Onew rýchlo išiel za chalanmi. Mohli ďalej pokračovať. Keď sa natáčanie skončilo mohli ísť do hotela.
"Zajtra sa pokračuje chalani tak nezabudnite prísť".
"Samozrejme Som Hon. Budeme tam ako na koni".
"Tak toho sa bojím Key".
"Nemáš sa čoho báť. Všetko bude v poriadku".
"Neboj sa ja sa o tom postarám. Budú tu zajtra ako na koni".
"Dobre. Prajem vám dobrú noc a sladké sny. Nech sa vám text z hlavy nevykúri".
Všetci išli do izieb okrem Onewa a Reiko. Ako vždy sa išli prejsť. Nemuseli sa báť, že by ich niekto zbadal. Aj tak je už neskoro a nikto tam nebýva.
"Si s nami spokojná Reiko?".
"Samozrejme, že som spokojná. Kedy som ja nebola spokojná?".
"Myslím, že si s nami bola stále spokojná".
"Som rada, že si to priznal. Tak ešte deň a potom začne váš comeback?".
"Presne tak ale aj tak mám z toho divný pocit. Mám tušenie, že sa niečo stane".
"Onew nebuď pesimista. To sa nestane. Mám ťa objať aby ťa to prešlo?".
Otvoril náruč na znak súhlasu. Objala ho.
"Lepšie?".
"Samozrejme. Ty mi vieš pomôcť".
Pokračovanie nabudúce.

Strašidlo- Lolli

26. března 2011 v 9:24 | Ayumi
Strašidlo- Lolli
Jedno krásne odpoludnie vzišlo na um jednej dievčine , že sa pôjde prejsť. Dlho nebola na prechádzke. Teraz, keď o tom premýšľa na prechádzke nebola týždeň. Ale bála sa, že sa jej ľudia zľaknú. Nevyzerala nejako moc odstrašujúco. Jej dlhé hnedé vlasy jej siahali po kolená. Tvár jej zakrývali vlasy. Nosila dlhé šaty. A krásne čierne vojenské topánky. Ale dnes musela ísť nakúpiť. Bude hladovať. A samozrejme budú hladovať aj jej priatelia. Zobrala si tašku a vybrala sa skoro ráno do jedného nemenovaného obchodu kde je vždy vítaná. Išla tými najhoršími cestičkami aby ju nikto nevidel. Nemala rada ľudí a najviac sa bála svetla. Keď už tam konečne bola zbadala dosť povedomú osobu. Mala pocit, že ju už videla ale nevedela si spomenúť kde. Zbadala, že to ide k nej. Rýchlo sa odtiahla od dverí aby sa na ňu nepozrel. Ale mýlila sa pozrel sa na ňu. A odišiel. Rýchlo vošla do obchodu. Zavrela za sebou dvere a rýchlo utekala k pokladni.
"Čo sa stalo JaE?".
Pozrela na ňu predavačka. JaE mala svoj výraz v tvári.
" On bol tak odstrašujúci".
" Yunho? Si prvá kto to o ňom povedal".
" Toľko svetla som ešte nevidela".
Rukami ukázala koľko videla svetla. Predavačka sa len usmiala a pozrela sa na JaE.
" Kedy si dáš dole tu kapucňu?".
Načiahla sa za kapucňou. Ale nechcela aby ju niekto takto videl.
" Nie. Kapucňa nemôže ísť dole. Je tu moc svetla".
Usmiala sa. Podala jej obvyklí nakúp čo spočíval v jogurtoch, chlebe, mlieku, minerálok a sladkostí(plno sladkostí).
"Ďakujem ti".
" Za málo. Uvidíme sa".
Zobrala si nákup do rúk. A rýchlo utekala do tieňa. Keď už bola v bezpečí len si vydýchla a vybrala sa domov. Už bola skoro pri dome. Zbadala tam niečo čo tam ráno nebolo. Prišla k tomu. Zobrala si palicu a jemne do toho štuchla. Najprv do hlavy potom do chrbta a nakoniec do zadku. Porozmýšľala či ho tam nenechá ale má dobrú dušu tak ho tam nechá. Išla naspäť do svojho útulného domčeka. Vždy, keď nejakú prácu robila nedalo jej to. Vždy sa pozrela na miesto kde je a vždy, tam bol. Už ju to hnevalo. Rozhodla sa, že ho zoberie k sebe. Aj tak je už dosť neskoro. Prišla k nemu zase vyskúšala ten istý trik ako predtým a nehýbal sa. Tak sa ho snažila zdvihnúť ale nedarilo tak sa zmohla iba na ťahanie. Keď ho konečne dostala do vnútra položila ho na posteľ. Pozrela sa na neho. Videla jednu ranu na čele. Tak sa rozhodla pre rázny krok. Ranu mu ošetrila a zaviazala. Pozrela sa na neho a zdalo sa jej, že ho videla ale nevedela si spomenúť. Zaoberať sa bude tým neskôr teraz išla rýchlo pre doktora. Čo najrýchlejšie sa ponáhľala nechcela mať mŕtveho vo svojom dome. Keď prišla pred ordináciu bolo zatvorené začala panikáriť. Rýchlo musí niečo urobiť lebo jej umrie v dome.
"JaE čo tu robíš?".
Pozrela sa tam a tam stál Fukuma. Rýchlo ho ťahala za ruku a viedla ho k sebe domov. Stále nechápal kam ho nesie. Ponáhľala sa. Keď prišli k nej domov dotiahla ho k posteli. On to zbadal.
"Yunho!".
"Yunho? To je ten spevák?".
" Samozrejme ale čo tu robí?".
Pozrel sa na jeho ranu. Ošetril ju ešte viac ako ona. Skontroloval všetko aby mal istotu ale nič nezbadal.
"Bude tu musieť zostať teraz by bol transport nebezpečný. Zvládneš to s ním?".
"Neviem on je tak odstrašujúci".
Zase ukázala koľko svetla vidí. On sa len usmial. Podal jej nejakú mastičku.
"Čo je to?".
" To je mastička na jeho ranu každý deň tu ranu potieraj o tri dni sa prídem na neho pozrieť".
Odišiel. Nechal ju tam samú s tým chlapom. Nemala čo na práci tak ho zakryla dekou aby zmiernila dopad slnka na neho. Celé hodiny sa pozrela z okna. Na druhý deň chcela ísť predávať svoje obrazy ale mala pocit, že nemôže odísť. Pozrela sa na jeho ranu krvácala mu. Tak mu ju znova previazala. Pozrela sa na neho lepšie. Jeho hnedé vlasy mu padali na čelo. Obrysy tváre zvýrazňovali jeho mužské črty. Umyje ho povedala si. Do vedierka napustila vodu zobrala si čistý uterák. Namočila to do vody a jemne ho poumývala. Už nevyžaroval toľko svetla ako včera. Tak to bolo pre ňu lepšie. Vodu z vedra vyliala. Handru položila na malé slnečné žiarenie ale musela rýchlo aby sa to nedotklo jej tela. Dnes si čítala knihy letmo niekedy pozrela na neho aby vedela či je všetko v poriadku. A bolo. Už sa stmievalo. Stále čítala knihu a v tom to započula.
"Je tu niekto?".
Rýchlo sa schovala za stoličku. Potom sa pozrela na neho. Vyzeralo to tak, že sa prebudil. Opatrne išla k nemu.
"Toto je môj dom a ty si v ňom. Našla som ťa pár metrov od môjho domu. Len pokojne lež ja ti neublížim".
Posadil sa pozrel na ňu a niečo sa mu nezdalo. Kde ju len videl nevedel si spomenúť.
"Aha prepáč mi to. Ja už pôjdem".
Postavil sa. Vyšla zo svojho úkrytu.
"Ešte počkaj dva dni. O dva dni príde pre teba niekto".
"Dva dni? A kto?".
"Fukuma".
"On? Dva dni? Je to tu bezpečné?".
"Je to tu bezpečné. Bývam tu. Takže viem čo je bezpečné".
Ľahol si na posteľ. Ona si ľahla vedľa neho na zem. Urobila si tam dočasnú posteľ.
Po nejakom čase zaspali obidvaja.
Pokračovanie nabudúce.

Tanečník- Lucy

23. března 2011 v 18:01 | Ayumi
Tanečník
O
byčajné popoludnie ale niekde nie je tak normálne. Šesť tanečníkov trénuje choreografiu pre
B2ST a presnejšie Beatiful. Skupina tanečníkov sa skladala z Lucy, Hyun Seoka, Hae Wona, Dong Hyuna, Hyun Jina a Jin Wana. Pesnička skončila. Všetci boli unavený, hladný, ospalý, smädný. Ale nejako im to nemohlo pomôcť.
"Viem, že je to dosť náročné ale musíme to zvládnuť. Potom budeme mať konečne voľno".
"Ale Ester makáme tu už štyri hodiny a čo s toho máme? Nič ja mám iba svalovicu".
Pozrela sa na neho a v tom sa Lucy postavila.
" Tak vstávajte, keď nebudeme cvičiť tak tu zostaneme dlhšie tak prosím vstávajte nech to mám za sebou".
"Lucy mňa už bolia nohy".
" Tak prestaň fňukať a okamžite vstávaj lebo ak nie tak si budeš prosiť aby si sa nikdy nenarodil. Kvôli vám tu už trčíme o dve hodiny viac".
"Hyun Seok. Lucy má pravdu. Tak vstávajme".
Konečne sa postavili. Celú choreografiu zatancovali niekoľko krát. Opravili alebo zmenili pár detailov a konečne im skončila skúška.
"Vidíte ani to nebolelo. Choďte do sprchy. Tréning sa pre dnešok skončil. Uvidíme sa zajtra".
Všetci sa pomaly dotrepali do spŕch a samozrejme aj do šatní. Bola tak unavená, že robila všetko o 500 krát pomalšie. Pozrela sa na hodinky bolo presne 22:30 v šatni bolo presne hodinu.
" Lucy prosím ťa poď už".
" Už idem. Len si toto ešte zabalím".
" Si unavená? Vidím to na tebe. Odveziem ťa domov tak poď už".
"Ďakujem ti Ester".
Objala ju. Zobrala si tašku usmiala sa a konečne sa pohla domov. Cestu ani nejako neregistrovala. Zaspala hneď ako si sadla do auta. Zobudila sa na mierny potras.
"Už sme tu. Uvidíme sa zajtra na tréningu. A samozrejme o desiatej hodine".
"Ďakujem, že si ma odviezla. Za toto ťa pozvem na kávu. Ale až, keď sa nebudem cítiť takto. Dobrú noc Ester. Sladké sny".
"Sladké sny".
Zatvorila za sebou dvere od auta. Vytiahla si kľúče od domu. Išla jej to ľahšie ako si myslela. Keď už bola konečne doma zmohla sa iba na jednu vec a to spánok.
"Dobrú noc vám prajem. Uvidíme sa zajtra večer".
Spala sladkým spánkom až do vtedy dokým jej nezazvonil budík. Ešte nezobudená sa načiahla za budíkom. Lenivým pohybom ho zhodila na zem. Do izby prišla mama.
"Miláčik je pól deviatej tak šup z postieľky von. Stretneme sa v kuchyni".
"Dobre mami uvidíme sa".
Nemala na výber. Postavila sa z postele vybrala sa najprv na WC a potom na raňajky. V kuchyni bola celá jej rodina a to mama, otec, a samozrejme jej malý deväťročný bratia.
" Vyzeráš ako smrtka".
"A ty samozrejme ako malý brat. Takže nič nové".
Naschvál ho pobozkala aby nikto nič nepovedal. Vedela, že si to utrú kde ich pobozkala.
"Dobre to by stačilo tak prosím sadnite si aby sme všetko stihli".
Samozrejme všetci poslúchli otca a sadli si za stôl.
"Kedy už budeš mať voľno?".
" Počítam, že také dva týždne. A potom budem mať nejaký čas voľno a potom zase príde nejaká ponuka".
"Mala by si niekedy spomaliť lebo to nedopadne dobre. Potom ako by to dopadlo keby sa o teba bála mama. A nedaj bože celá rodina".
" Neboj sa o mňa ocko. Ja všetko prežijem. Som silná ako to hovoríš".
"Choď sa prezliecť. Odveziem ťa do práce".
Pomaly sa odvliekla do svojej izby. Po včerajšom tréningu bola celá dolámaná a unavená.
" Rýchlejšie to nejde? Bávajú tu aj iný ľudia".
"Alex ty stále chceš mať posledné slovo? To si povieme, keď budeš mať toľko ako ja".
Keď už tam bola dala si na seba prvé veci ktoré našla na v skrini a to biele dlhé tričko. Čierne tenké nohavice. Sandále nemohli u Lucy chýbať. Natočila si vlasy a samozrejme aj kabelku aby mala taký menší luxus.
" Už sme? Môžeme ísť?".
" Samozrejme ocko. Uvidíme sa večer rodina. Ahojte".
" Ahoj. Kúpiš nám po ceste jahodové mlieko?".
" Dobre chalani. Ahojte".
Rýchlo nastúpila do auta. Zapla si pás a mohla sa ponáhľať na tréning.
" Tak môžeme ísť?".
" Samozrejme pán vodič".
Bola tam o necelých 30 minút. Vydýchla si. Pozrela sa na ocka.
" Aj ja som to mal na začiatku také ťažké. No choď už. Mám ťa rád".
" Aj ja ta mám rada. Uvidíme sa. Ahoj".
Aj dnes to nebolo nezvyčajné. Plno fanúšičiek, plno fotoaparátov, plno hluku. Preto najlepšie čo mohla urobiť v tejto chvíli je to, že si dala okuliare a stačilo jej to. Rýchlo vošla do budovy a tam ju hneď čakalo prekvapenie v podobe..
Pokračovanie nabudúce.

Prekvapenie - Trish

21. března 2011 v 16:01 | Ayumi
Moja prvá jednorázovka :) Dúfam, že sa bude páčiť :) Sú tam aj dalšie tri kamarátky :)

Prekvapenie
Trish sedela na sedačke a pozerala sa z okna. Dneska jej počasie nevyšlo chcela ísť nakupovať. Ako sa pozerala z okna videla iba kvapky vody a nič viac. Niekto jej zaklopal na dvere.
"Prosím?".
"Tu sú rodičia. Môžeme ísť dnu?".
"Samozrejme nemuseli ste klopať".
Vstúpili dnu. Usmievali sa od ucha k uchu. Nezdalo sa jej to nejako ale musela to predýchať.
"Prečo sa tak divne usmievate?".
"Máme pre teba jedno veľké prekvapenie. A myslíme si, že budeš veľmi šťastná, keď ti ho povieme".
"Si tehotná mami? Alebo vás povýšili?".
"Si tehotná Helen?".
"Nie. Máme zatiaľ iba jedno dieťa miláčik, keď budem tehotná poviem ti".
"Budem rád ak mi o tom povieš".
"A teraz k tej dobrej správe".
Sadla si vedľa, chytila jej ruku, pozrela jej do očí.
" Pamätáš si ako si nám hovorila, že chceš ísť do Kórei?".
"Samozrejme, že si pamätám stále tam chcem ísť".
" Tak miláčik môžeš sa začať baliť ideme do Kóreí".
Nemohla uveriť tomu čo povedala jej mama. Začala kričať ako zmyslov zbavená. Behala po izbe a kričala s celých pľúc.
"Ďakujem ocko, mami. Strašne si to vážim. Ale moc si to vážim. ĽÚBIM VÁS".
"Aj my teba miláčik. Tak pekne sa poď baliť aby sme všetko stihli. My už máme z polovice zbalené".
" Mami? Ocko? Počkajte. Odkiaľ ste zobrali peniaze? Kórea je drahá a nie to len za pár eur".
Otočili sa pozreli sa na Trish . usmiali sa a podišli k Trish.
"Miláčik sme šporili chceli sme ísť najprv do Egypta ale potom sme si spomenuli, že chceš ísť do Kórei tak sme kúpili letenky, zaobstarali sme si dom. A hotovo".
"Tak choďte baliť aby sme to stihli. Nemienim zmeškať vlak, keď sa vy šuchtáte. Tak pohyb".
Vyhodila ich z izby a zavrela im dvere rovno pred očami. Vybrala si všetky kufre zo šatníka a začala baliť. Zobrala si všetky tričká, šaty, sukne, nohavice, plavky, kozmetiku, fotoaparát, podprsenky, spodné prádlo a ponožky. Nezabudla na všetky svoje úspory ktoré si šporila. Po pár hodinách balenia sa pozrela do rohu izby stáli tam kufre. Bolo ich veľa nechcelo sa jej to rátať ale musela si zabaliť všetko. Bude to potrebovať v Kórei. Bola celá unavená ale musela zavolať najprv dievčatám. Prvá na jej zozname bola Hyumi.
"Prosím?".
"Ahoj Hyumi tu je Trish. Neuveríš mi čo sa stalo. Naši mi dneska povedali, že ideme do Kórei na 2 mesiace. Konečne sa tam dostanem".
"Bože Trish som taká rada, že tam pôjdeš neuveríš aká som rada. Teším sa s tebou. Kedy odlietaš?".
"Pozajtra už budem dovolenkovať".
"Nezabudni tam Minha zbaliť aby si neodišla s prázdnymi rukami".
" Veď preto tam idem".
" Dávaj si pozor. A nezabudni, že budeme stále v kontakte".
" Nezabudnem. Mám ťa rada Hyumi".
" Aj ja teba. Papa".
Druhá na jej zozname bola Sam.
"Ahoj Trish. Čo sa deje?".
"Idem na 2 mesiace do Kórei".
Počula len malé vzdychnutie.
"Stalo sa niečo Sam?".
" Samozrejme, že nie len som sa tešila, že tam pôjdeme spolu".
"Veď pôjdeme nabudúci rok. Neboj sa ja svoj sľub dodržím".
"Tak ja ťa počkám moja. Dávaj si tam pozor miláčik. A nezabudni, že tu budeme".
" Veď ja viem Sam. Budeš mi chýbať".
" Aj ty mne budeš chýbať. Veľa šťastia v Kórei. Moja".
"Ďakujem ahoj".
Predposledná bola Endy. Dúfala, že nebude spať lebo to bude inak veľmi zlé. Počula divný tón v telefóne.
"Zabijem ťa. Dúfam, že máš dobrý dôvod na to aby si ma zobudila".
"Idem do Kórei".
"To myslíš vážne? Ako vážne? Vaši ti to dovolili?".
" Nie ja idem s nimi. Pred pár hodinami mi to povedali".
" Ty kokos aj ja chcem takých rodičov. Ale nezabúdaj, že tam pôjdeme spolu. Moja".
"Ja nezabudnem. Toto mi povedala aj Sam".
" Budeme v kontakte. A zbaľ tam Minha. Nech máš aspoň nejaký darček".
"Zbalím neboj sa. Ahoj a dobrú noc".
"Papa".
A samozrejme nemohla chýbať ani Ayumi.
"Ahoj".
" Ahoj vieš čo musím ti niečo povedať je to strašne úžasná novinka".
"Majú konečne výpredaje v obchode? Alebo máš kreditnú kartu?".
"Nie. To som ty nechcela povedať. Chcela som len to, že idem do Kórei".
Počula mierne kričanie do telefónu.
"Vidím, že sa tešíš so mnou. Som rada, že sa ti to páči".
"Tak samozrejme, že sa teším s tebou. Kto by sa netešil. Tak sa ja teším".
"Budeme si písať, že?".
" Samozrejme Trish. Chcem vedieť všetky novinky. Tak nezabudni na mňa".
"Nezabudnem papa Ayumi".
Po zdĺhavom telefonovaní si položila telefón na nočný stolík a s pokoj na duši zaspala.
Pokračovanie nabudúce.
 
 

Reklama
Reklama