Sen

Sen siedma časť

31. července 2011 v 15:58 | Ayumi-smejo
Sen 7
Ale za tú dobu ju absolútne nič nenapadlo. Ani mäkké F. Nič ako keby sa jej zastavil rozum a nič jej neprichádzalo na um. Malá stále spala. Teraz musela vymyslieť ako si nájde nabíjačku na telefón. Začala ju hľadať ale nič nenašla. Ani v obývačke ani v kuchyni. Potom si spomenula na šuflík kde boli. Luskla prstami.
"Bingo!".
Zapojila telefón do nabíjačky. Dala si tichý tón aby malú nezobudila aj tak vedela, že bude mať plno neprijatých hovorov od Lucy. Telefón stále zvonil. Nakoniec mala 12 nepriatych hovorov a 4 SMSky. Samozrejme mala aj od mamy ale tie nechcela čítať. Vytočilo Lucyno číslo. Chvíľu to zvonilo až to nakoniec zdvihla. Miesto ahoj po nej začala kričať vedela, že sa o ňu bála.
"Zbláznila si sa. Prečo si mala vypnutý telefón!! Vieš ako sme sa báli".
"Upokoj sa Lucy nič sa mi nestalo neboj sa. Aj tak som v poriadku. Tak sa prosím upokoj. A hlavne žiadne stresy".
"Pohádala si sa s mamou kvôli malej?".
Cítila smútok v jej hlase.
"Bože odkiaľ o tom vieš?".
"Prosím ťa ako keby Leeteuk vedel byť ticho predo mnou. Ideme za tebou hneď sme tam".
"Hej opováž zložiť!".
Neskoro zložila. Telefón si položila na stôl vydýchla si. Pretrepala si vlasy a vydala sa do kuchyne. Stála pred chladničkou a pozerala na ňu ako na zázrak.
"Musím ísť potom nakúpiť. Lebo tu umrieme od hladu".
Dvere sa otvorili a v nich stála celá garda Super Junior a Lucy. Pozrela sa na malú a potom pribehla k nej. Buchla ju do ramena tak silno, že mala celú ruku červenú.
"Zbláznila si sa? Takto ma fackať? Šibe ty alebo čo?".
"Mne nešibe asi tebe áno".
"A ako som ti mala dať vedieť, keď sa mi asi vybil telefón. Čo mala som ti hodiť skalu s papierikom do okna. Rozmýšľaj trochu. A keby si náhodou si nevšimla nie som tu sama tak prestaň kričať lebo ju zobudíš".
"Dobre prepáč. Bola som trochu viac unáhlená ako som si myslela".
"Trochu sestrička? Veď si na ňu vyletela ako hurikán Lucy".
"Bála som sa. To je všetko. Nemusíte hneď po mne kričať. Prepáčte".
Otvorila chladničku a pozrela sa do nej. Zahmkala.
"Pôjdeme do obchodu. Oni sa zatiaľ postarajú o malú".
"Dobre tak poďme. Aj tak by si ich nebrala, že?".
"Tak to si buď istá, že nie".
"Myslela som si. Zostanete tu? Keby ste boli smädný tam máte nejaké minerálky. Budeme sa ponáhľať. Takže nemusíte byť nervózny".
Zobrala si bundu. Čakali už na výťah, keď tam prišiel Leeteuk.
"Prepáč Lucy mohol by som hovoriť s Ayumi".
Usmiala sa. Pozrela sa na ňu.
"Hej samozrejme. Počkám ťa dole miláčik".
Zostali tam len oni dvaja.
"Čo sa deje?".
"Nič ja som len chcel vedieť aby si so mnou rátala kedykoľvek. Je to naša dcéra".
Zasmial sa. Jemne sa dotkla jeho líca a vtisla mu pusu na líce.
"Samozrejme, že to viem Leeteuk. Neboj sa. Vždy s tebou rátam".


Kyumi sedela s Kevinom v jej izbe. Nie, že by jej to vadilo ale proste necítila sa vo svojej koži.
"Peknú máš izbu".
"Prosím ťa. Nič nie je na nej pekné. Je to obyčajná dievčenská izba nič viac".
"Ale nebuď taká. Náhodou je pekná lebo to ja hovorím. A to som chalan".
"Ja viem, že si a som rada, že si chlap. Si aspoň jediný ktorý ma počúva".
"Počúvali by ťa len musíš na to mať správne témy, rozumieš?".
"Správne témy?".
"Samozrejme. Chalanov nezaújmajú tie dievčenské veci typu "chudnem" "som tučná" alebo "že je ona krava". Proste sa musíš do nich vžiť a ukázať im, že sa o to zaújmaš".
"To mi ako dávaš radu?".
"No tak by som to nenazval. Ja ti chcem len pomôcť".
"Neboj sa Kevin ja to sama zvládnem a keby aj nie. Spýtam sa nejakého kamaráta. Nie si jediný chalan ktorého poznám".
"Teraz mám žiarliť alebo nie?".
"Hm ja neviem ako chceš. Ale nie robím si srandu nechcem aby si žiarlil. Alebo počkaj nevidela som ťa žiarliť".
"To ani nechci. Ja som veľmi žiarlivý".
Objala ho. Sedela mu na kolenách a rukami mu išla do vlasov. Potom sa usmiala a letmo ho pobozkala na pery. Len sa usmial. Tento krát bol ďalší bozk vášnivejší a žiadanejší. Ležali už na posteli. Pobozkala ho na pery. Prevalila ho na bok. On sa pri tom začervenal.
"Čo sa deje? Nevadí ti to?".
"Nie neboj sa prežijem to".
"Si to najlepšie čo ma stretlo aj, keď sme sa skoro rozišli".
"Vedel som to. Som rád, že ta poznám a nikdy by som nedopustil aby sa ti niečo stalo. NIKDY".
"Ja to už dávno viem. Ale pekne to znie, keď to hovoríš".
"Musím byť aspoň trochu romantický. Chcem urobiť aspoň dobrý dojem. A myslím, že ty máš rada taký typ ľudí".
"Hej a odkiaľ to vieš?".
"Myslel som si to. Mám šiesty zmysel. Niečo ako mávate vy ženy".
Zamyslene sa potlakpal po čele. Usmial sa. Z vrecka si vytiahol telefón a pozrel sa na čas.
"Už musím ísť. Dneska máme skúšku a nechcem aby Soohyun na mňa zase nadával, že kde som bol. A keby si niečo potrebovala. Budem mať pri sebe telefón, Uvidíme sa neskôr".
"Dobre nezabudnem na to. A vydajte zo seba len to najlepšie. Nech som na teba pyšná. Mám ťa rada Kevin".
Otočil sa, len sa usmial a nič nepovedal. Kyumi tam len tak ležala a usmievala sa ako slniečko na hnoji. V izbe zostala sama. Zajtra pracuje tak by si mala čo najlepšie oddýchnuť. Ale nič sa jej v tejto chvíli nechcelo. "Čo budem dnes robiť?". To bola jej otázka ale nič jej neprišlo na um. Dnes sa skoro vyspala s Kevinom. Hneď sa jej pri tom zaliali líca červenou farbou. Začala po posteli skákať ako päť ročné dievča ktoré oslavuje svoje narodeniny. Do izby prišla jej mama.
"Kyumi prosím poď mi pomôcť chceme urobiť detskú izbu aby sme potom nemali toho toľko veľa".
"Idem mami. A myslím, že to je dobrý nápad. A otec je kde?".
"Čo myslíš? Je na pive so svojimi kolegami. Tú novinu by si nikdy nenechal ujsť".


Lucy išla s Ayumi do obchodu. Celá cesta do obchodu bola tichá. Toto bolo docela nezvyklé. Nikdy neboli ticho ale teraz boli.
"Tvoja mama mi volala. Mala o teba strašný strach. Mala som pocit, že aj plakala. Potom mi všetko vysvetlila. Nechcela aby si skončila tak ako ona. Veď v teba mala v 18tich".
"Ja viem Lucy. Ale čo som mala robiť. Nenechala by som ju na ulici. Na tom som až moc dobrá a myslím, že ani ty by si to nespravila".
"Teraz sa nejedná o mňa Ayumi. Len chcem vedieť či vieš čo robíš?".
"Neboj viem čo robím Lucy. A keby niečo mám tu vás. A myslím, že niečo vymyslíme spolu. A mám dobrý pocit z toho".
"Len neurob nejakú chybu ktorú budeš ľutovať Ayumi".
"Neboj sa toľko o mňa. Nie som na tom tak zle, že by som niečo nevymyslela. A aj tak by som mala zájsť za mamou. A ospravedlniť sa, že som na ňu hneď vyskočila".
"Vedela som, že to povieš a mimochodom ako to je medzi tebou a Leeteukom?".
Vlasy si dala za ucho a jemne sa začervenala. Potom sa na ňu pozrela. Usmiala sa a objala ju.
"Veľmi dobre. nikdy by som si nemyslela, že práve skončím s ním. Vieš koľko dievčat túži len po ňom? Veľmi veľa a ja som práve s ním. To je ako nejaký sen. Nemyslíš?".
"Tak to sa teším ale aj tak som hovorila, že to takto dopadne. A opováž protirečiť".
"Dobre. mala si pravdu ale ja tak si myslím, že to je veľmi skoro, nemyslíš? Nejako moc rýchlo sa to stalo. Nie, že by mi to vadilo ale moc rýchlo sa to deje".
"Nechápem čo sa bojíš. Aj tak si myslím, že je pre teba ten pravý. Aj, keď je o 9 rokov starší".
"Vedela som, že to povieš. Nie je to Taemin?".
Otočila sa. A išiel rovno za nimi. Drgla do Lucy. Tak ja vás nechám a stretneme sa v obchode. Ako povedala tak aj spravila. Nechala ju tam samú. Taemin ako správny džentlmen ju pozdravil prvý.
"Ahoj. Dlho sme sa nevideli. Vedel som, že na teba narazím. To je osud".
"Len si toľko nefandi. A kde máš polovičky?".
"Myslíš fanúšikov alebo členov?".
"Obidvoje".
"Takže fanúšikovia sú vzadu poprosil som ich aby som mohol byť s tebou o samote a potom sa im budem venovať. Vieš cením si chvíle, keď môžem byť s tebou".
Objala ho. V objatí boli už hodnú chvíľu. Nechceli aby sa skončila ich chvíľa ale na výber nemali.
"Dostal som dva lístky do kina. Takže by sme mohli ísť niekedy do kina. Chcela by si ísť so mnou, slečna?".
"Samozrejme mladý pán. Dám ti vedieť, kedy budem mať voľno. Takže to bude viacmiestne rande".
Smutne si vydýchla. Viac sa zaborila do jeho svetra. Jednou rukou ju objal okolo ramien a druhou jej hladkal vlasy.
"Tak to sa nemusíš báť láska. Budeme tam len my dvaja a nikto iný. Sľubujem a myslím, že sa ti to bude páčiť".
"Ty už máš plán. To si kedy stihol vymyslieť?".
"Zato, že mám iba 19 a som chalan. Tak viem myslieť aj dopredu. Teším sa, keď ma spoznáš úplne. Chcem aby si vedela všetko o mne".
"Naozaj? Teším sa, keď aj ty budeš poznať ďalšie moja ja. Máme na to dosť času aby sme sa úplne spoznali. Len sa bojím, že sa niečo pokazí a potom už nebudeme toľko spolu".
Rukou jej nadvihol bradu. Pozeral sa jej rovno do očí. Usmial sa.
"Nemusíš sa ničoho báť. Nedopustím aby sa niečo také stalo".
"Sľubuješ?".
"Na svoj život. Nedopustil by som to. nechcem ťa stratiť, keď som ťa teraz našiel. Na to ťa moc ľúbim".
Pokračovanie nabudúce.

Sen 6 časť

12. června 2011 v 9:42 | Ayumi-smejo
Sen 6
Chcel sa jej dotýkať, chcel ju držať vo svojom náručí. Chcel ju bozkávať. Chcel ju mať len pre seba. Začalo pršať. Ako v romantickom filme. Kyumi sa usmiala, potom sa pozrela na Kevina. Položila mu ruky okolo krku a pozrela sa mu do očí. V jej očiach bol vidno šok a láska. Dlho sa tak na neho pozerala. Potom si stúpila na špičky a ticho ho objala. Ale iba na krátku chvíľu. Potom sa na neho usmiala. Pohladila ho po líci a chcela odísť a plakať. Ale on jej to nedovolil. Objal ju. Jeho hruď sa opierala o jej chrbát.
"Opustila by si ma? Vyznal som ti lásku a chcela si odísť? Prečo? Prečo, keď sa snažím niekomu venovať všetok svoj čas tak sa to pokazí".
"Nič si nepokazil Kevin len ja som šťastná. Ja by som nemala odvahu ti to povedať, prepáč ja by som to nedokázala. Strašne ma to mrzí".
Pri tých slovách sa obidvaja rozplakali. Vidieť chalana ako plače sa nevidí každý deň. Chytila ho za rukávy. Otočila sa na neho. Utrela si slzy do rukáva a potom aj jemu.
"Nemôžeš plakať vieš ako by si vyzeral. Potom by nám to nepomohlo a tvoji fanúšikovia by mali celosvetovú depresiu".
Usmial sa. Objal ju. Dlho sa pevne objímali. Nevadilo im to, že na nich prší. Veď čo by sa mohlo stať. Len prechladnú ale nič viac.
"Pôjdeme ku mne. Aj tak u nás nikto nie je doma a ty nemôžeš ísť takto prechladneš alebo mi skončíš v nemocnici".
"Takže ja ty skončím v nemocnici? Ja? hovoríš ako keby som bol tvoj".
"Prestaň teraz sme plakali obidvaja tak ma prosím ťa nerob mi to. Lebo hovorím, že to nedopadne dobre".
buchla ho do ramena. Na hlavu mu dala kapucňu a samozrejme mu dala šál aby ho nebolo tak ľahko spoznať.
"Cítim sa ako nejaké malé dieťa ktoré treba utešovať".
"Tak sa cíť ako chceš ale ideme nenechám ťa tu takto".
Chytila ho za ruku a ťahala ho k nej domov. On sa nijako nebránil a usmial sa. Musela niečo vymyslieť aby ich nikto nezbadal. Išli najtemnejšími uličkami v celom Soule. Nevedela či sa bojí viac fanúšikov alebo pocitu, že jej ho niekto zoberie.
"Prečo ideme najtemnejšími uličkami Soulu?".
"Neviem aby ťa niekto nezbadal a nedofotil. Nezniesla by som to keby sa to vynorilo na povrch".
"Bojíš sa o náš vzťah?".
"Áno bojím. Viac ako o svoj život".
"Prečo?".
Zastala otočila sa na neho. Usmiala sa.
"Saranghaeyo Kevin. Stačí ti to ako odpoveď?".
Stisol jej ruku. Usmial sa a letmo ju pobozkal.
"Táto odpoveď mi úplne stačí".
"Tak to som rada. A nikomu nepovedz kde bývam".
"A komu by som to povedal? Nechcem aby ťa obťažovali iný chalani okrem mňa".
"Ále Kevin? Takéhoto ťa nepoznám. Kde je ten plačúci a romantický Kevin?".
"Ten si dal dovolenku. Teraz nastupuje nežný a romantický Kevin".
"Tak poď za chvíľu už budeme u nás".
Keď sa tam už konečne dostali. Otvorila dvere. Vedela, že nikto nebude doma a mala pravdu.
Pozvala Kevina ďalej. Vyzuli sa a zamierili si to do jej izby.


Keď sa malá Sam s Ayumi rozlúčili s Leeteukom zamierili si to k nej domov.
"Mami?".
Otočila sa na ňu. Usmiala sa.
"Čo sa deje Sam?".
"Nebude sa tvoja rodina na mňa hnevať? Nechcem aby si mala problémy".
"Si moja dcéra Sam a ja nedovolím aby ti niekto nadával teraz budeme stále spolu v dobrom aj zlom. Hlavne sa ničoho neboj".
Usmiala sa. Potom objala svoju mamu. Konečne, keď boli doma s radosťou si vydýchli. Ale v tom sa objavila celá jej rodina. Pomaly sa otočila.
"Ahojte. Ako sa máte?".
Ako si všimla nikto nebol s toho nadšení. Ayumi nahodila svoju vážnu tvár. Vyzula sa. Pomohla aj malej Sam. Zobrala ju na ruky a položila ju na gauč vedľa malého Maxa a zamierila si to do kuchyne. Sadla si na stoličku. chcela im to vysvetliť ale nemala možnosť.
"Kto to je Ayumi?".
"To je moja dcéra. Teda nie je to moja naozajstná dcéra ale beriem ju tak".
"Odkiaľ je?".
"Z detského domova. Ušla lebo sa oni o ňu nestarali a keby tam aj ostala poslali by ju niekam do Ázie a to som nemohla dopustiť mami".
"Prestaň Ayumi! Čo si myslíš? Že sem dotiahneš každé dieťa ktoré zostane na ulici? Toto nemôžeš robiť. Vieš aké je to nebezpečné".
"A čo mám byť ako ty! Nie nebudem ako ty. Nikdy nebudem taká ako si ty. Sama sa rozhodujem čo bude a čo nebude s mojím životom. Ty by si mi mala byť oporou a nie takto po mne kričať".
Postavila sa. Zobrala si všetky veci. Prišla po malú Sam a zamierila si to do izby.
"Tak dobre. ako myslíš ale nebudeš potom v mojom dome".
Toto ju vytočilo a nahnevalo.
"Ako myslíš? Je to tvoje rozhodnutie a ja nemám žiadne právo ti niečo do toho hovoriť. Tak my pôjdeme".
Zavrela za sebou dvere s Sam v náručí. Chcelo sa jej plakať ale nemohla ukázať aká je zraniteľná a slabá.
"Mamina kam pôjdeme?".
Smutne sa na ňu pozrela. Rozplakala sa.
"Neplač miláčik nemusíš sa ničoho báť ja nedovolím aby sme boli na ulici".
Vybrali sa chladnou ulicou Soulu do jej "nového domu". S Lucy si ho dostali od jej strýka takže by sa dalo povedať, že je to ich útočisko v prípade núdze. Otvorila dvere. Ako si pamätala nechali to tam v čistom. Tak to aj ostalo. Malá Sam jej zaspala v náruči. Položila ju na gauč a zakryla dekou. Sadla si vedľa nej. Zapla si televíziu. Zobrala si do rúk telefón a samozrejme, že chcela niekomu zavolať ale nevedela komu.
"Čo budem robiť?".
Ani sama nevedela. Už sa jej vybíjal telefón tak musela niečo vymyslieť ale nevedela čo.
"Komu zavolám?".
"Nevedela komu má zavolať. Dievčatám nechcela volať aj tak mali svoj vlastný program. Leeteukovi tiež nie jeho už dosť obťažovala. Pozrela sa na malú Sam. Videla ako sladko spí. Pobozkala ju na líce. Zobrala si ju do náruče. Vypla televíziu a len tam tak sedela. Rozmýšľala čo bude robiť. Musela niečo vymyslieť aby sa mala Sam dobre.
"Neboj sa Sam niečo vymyslím".


Lucy tam sedela s Taeminom. Držala ho za ruku.
"Nepôjdeš nikam. Ku mne si ľahneš a bude to. Nikde ťa nepustím".
On sa len usmial a hodil sa vedľa Lucy. Usmial sa na ňu a pohladil ju po vlasoch.
"Myslela som, že pôjdeš preč".
Pozrela na neho psími očami. Potom sa usmiala a zakryla ho svojou dekou. Stále sa na seba pozerali.
"A čo bude s tvojou priateľkou?".
"Nič. Nezaújma ma teraz mám teba a to mi stačí. Viem, že som ti ublížil a bolelo ťa to ale nevedel som, že príde za mnou".
"Tak si sa mal schovať. Alebo by som ťa zachránila".
Usmial sa. Zase ju pohladil po hlave. Pritúlil sa k nej. Položila si ruku na jeho bok. Začal ju hladkať po pleci. Zavrela oči. Snívala o sebe a Taeminovi. Bola už v hlbokom spánku ani si nevšimla, že ju Taemin pobozkal na pery a odišiel. Na druhý deň sa zobudila s úplnou opicou. Strašne ju bolela hlava ale musela ísť do roboty. Preto tam šla aby si niečo zarobila. Chodila z jednej strany na druhú. Keď sa už konečne dostala do kuchyne sedela tam jej mama. Pozrela sa na ňu s tým istým pohľadom ako keby chcela naznačiť, že jej musí niečo vysvetliť.
"Dobré ráno mami. Teraz ti to nevysvetlím musím ísť do práce. Potom sa porozprávame. Ľúbim ťa mami".
"Poď sem Lucy. Toto neodložíme na budúce ako každú tému. Sadni si sem".
Sadla si naproti mame. Mama je podala aspirín a vodu. Ona ju samozrejme, že vypila už nechcela mať pocit tlaku v hlave.
"Takže za prvé čo sa tu včera stalo? Za druhé kto bol ten chlapec čo odišiel okolo tretej z nášho domu? A po tretie kde sú všetky fľašky alkoholu?".
Vysvetlila jej všetko čo bolo potrebné ale až na pár vecí ktoré jej nepovedala ako napríklad, že fľašky alkoholu darovala nechcela ich mať v dome, keď je jej mama tehotná. Vytvorila si nového kamaráta. A samozrejme, že jej nepovedala, že sa opila ako buk.
"Je všetko v poriadku?".
"Hej neboj sa mami. Všetko je v naprostom poriadku neboj sa".
Pohladila svoju dcéru po líci. Vtisla jej pusu na čelo a odpochodovala do obývačky si pozrieť svoju telenovelu.
Uvedomila si, že jej niečo zabudla povedať.
"Mami ale nepovieš to ShinDongovi, že?".
Pozrela sa na ňu. Potom ukázala na jeho fotku.
"Keby som mu to povedala tak by ho šľak trafil a nemienim mu dávať na hlavu aj naše starosti".
Rýchlo sa išla osprchovať. Obliekla sa a rýchlo išla otvoriť. Vo dverách stáli členovia Super Junior.
"Ahojte. Odkiaľ idete?".
"No išli sme okolo tak sme povedali, že vás navštívime a potom som si spomenul, že tu bývam".
"Dobre prepáč".
Zobrala si telefón a vytočila Ayumine číslo. Ale nikto jej nezdvíhal,. Zdalo sa jej to dosť divé, že nezdvíha telefón. Vždy jej ho zdvihla ale dneska nie.
"Čo sa deje?".
"Nič všetko je v poriadku".
Tak toto je divné. Pomyslela si a išla za chalanmi do obývačky. Celý čas rozmýšľala kde by mohla byť, keď nezdvíha telefón.
O dve hodiny jej zase zavolala ale ani vtedy jej nikto nezdvihol. Vyskúšala to aj na facebooku ale ani tam nebola. Začínala sa už báť.
"Deje sa niečo?".
Pozrela sa na chalanov a snažila niečo povedať ale nevedela čo.
Pokračovanie nabudúce.

Sen piata časť

4. června 2011 v 20:58 | Ayumi-smejo
Sen 5
Odpadla. Rýchlo ju chytil aby si náhodou neublížila. Držal ju jemne v náručí.
"Prečo si to urobila? Si mladá a už si sa dokonca aj opila. Mohla si niečo iné vymyslieť. Ja som ti chcel vysvetliť, že to nie je moja priateľka ale nedala si mi možnosť".
Položil ju na posteľ. Zakryl ju dekou. Ľahol si vedľa nej otočil sa na ňu aby lepšie videl. Celý čas na ňu pozeral. Niekedy ju pohladil po vlasoch. Celý čas pokojne spala. Po malej chvíli zaspal aj on. Celý čas spolu spali. Okolo pól štvrtej ráno sa zobudil. Pretrel si oči. Pozrel sa na ňu. Spala pri kraji postele a samozrejme odokrytá. Zhlboka sa nadýchol pritiahol ju k sebe bližšie.
"Prečo si tu?".
"Zobudil som ťa?".
"Nie teraz som sa zobudila. Prečo si neodišiel? Mohol si kľudne odísť a mňa tu nechať. Mohol si..".
Chytil jej bradu a jemne jej pobozkal čelo potom líce a nakoniec zamieril k perám. Pozerali sa na seba, nič nepovedali. Chcelo sa jej plakať ale nemohla ukázať, že je citlivá, že ho strašne miluje.
"Chceš aby som išiel?".
"Ja by som bola najradšej keby si nešiel ale musíš ísť. Nechcem aby mal nejaké problémy".
Stále mu držala líca. Pri tom jej padali slzy veľké ako hrachy. Chcela odísť ale nemohla kvôli nemu. To by nedokázala a nechcela o neho prísť a nevidieť ho.
"Nepôjdem. Nenechám ťa tu samú bez dozoru. To si môžeš vyhodiť z hlavy. Keď niečo chceš stačí mi to povedať".
"Chcem aby si bol šťastný s tvojou priateľkou. Nechcem vám do toho nejako zasahovať".
Postavila sa. Chcela ísť na toaletu. Ale nevedela kde sa nachádza.
"Taemin kde mám toaletu?".
Pri tom sa zasmiala. Išla k nemu. Tahala ho za ruky aby jej ukázal kde má toaletu.
"Počkaj veď už vstávam nemusíš sa nikam ponáhľať. Veď idem".
"Ale môj močový mechúr to nezvládne tak prosím pohni si".
Keď sa postavil chytil jej ruku. Keď našiel toaletu išiel s ňou do vnútra. Celá v šoku si sadla na toaletu.
"Taemin toto už zvládnem sama. Tak prosím aspoň sa otoč".
Otočil sa. Konečne mohla urobiť svoju toaletu. Keď už bola hotová išla si umyť ruky. Usmiala sa na neho. Mokrými rukami mu chytila líca pritisla si ho k sebe jemnou pusou mu chcela poďakovať. Rýchlo si ľahla na posteľ zobrala si deku a celá sa zakryla aby Taemin sa nemal čím zakryť. Pri tom sa smiala ako postava v horore. Ľahol si na ňu. Ruky mal vedľa jej hlavy.
"Zase ma chceš pobozkať?".
"Kto povedal, že ta chcem pobozkať. Nepobozkala si ma náhodou teraz ty?".
"Ja? A kedy prosím ťa?".
"V kúpeľni?".
"Tak na to si nespomínam. Nevymýšľaj si".
"Ja si nevymýšľam. Takto to na mňa zvalíš a potom mi ešte aj nadávaš".
"Ja nikomu nenadávam. Ja iba konštatujem a to je rozdiel".
"Nekonštatuj a daj mi radšej deku lebo zmrznem".
"Nedám ty moju deku. Je to moja deka. Choď si kúpiť".
Postavil sa. Zobral si sveter a išiel k dverám. Bola smutná, že ju opúšťa".
"Kam ideš? Chceš ma opustiť?".
"Idem si kúpiť deku Lucy. Keď mi nechceš dať?


"No vlastne ja som utiekla?".
Ayumi bola v šoku. Pozrela sa ňu. Nemohla tomu uveriť,
"Odkiaľ si utiekla? Prečo si utiekla?".
"Lebo nikto ma nemal rád. Každý sa staral len o seba a o mňa ani nezakopli. Preto som utiekla aby sa o mňa nemuseli starať".
"Teraz sa určite o teba boja. Kde bývaš? Pôjdeme ťa odniesť".
"Ja bývam v detskom domove".
Leeteuk sa pozrel na Ayumi a potom na malú Sam.
"Prepáč mi to Sam ja som nechcela byť taká ale toto som nikdy nezažila. Je mi to ľúto".
"Ja sa tam nemôžem vrátiť".
Smutne sa pozrela na zem. Prišlo jej ju ľúto. Nechcela aby zostala na ulici. Keď sa tam nemôže vrátiť. Vytiahla si telefón zobrala si malú Sam na kolená. A pozrela sa na ňu.
"Pamätáš si telefónne číslo do detského domova?".
Prikývla na súhlas. Vytočili spolu číslo. Ayumi rýchlo podala telefón Leeteukovi. Ten na ňu pozrel dosť zmetene. Jemne ho poprosila.
"Prosím Leeteuk. Tebe aj tak uverí než mne".
Leeteuk sa postavil a začal sa rozprávať s nejakým človekom ktorý to zdvihol.
"Prepáč mi to Ayumi. Leeteuk sa na mňa určite hnevá".
Pohladila ju po hlave. Potom si oprela hlavu o jej.
"Neboj sa. On to pochopí neboj sa. On je dobrý človek".
Rozplakala sa. Prišlo je jej ľúto. Zobrala ju na ruky a vybrala sa za Leeteukom. Nevyzeral nejako nadšene. Pozrela sa na neho smutným pohľadom. On ju za to pohladil po hlave a pobozkal na čelo. Stále chodila za ním dokým sa neukončil hovor. Sadol si naspäť na miesto. Vyzeral dosť nahnevane.
"Ako si dopadol? Zoberú ju naspäť? Môže sa vrátiť? Prosím nebuď ticho a povedz mi to".
Prisadol si k nim. Chytil ich za ruky. Chvíľu mu trvalo než niečo povedal.
"To asi nebude možné. Povedali, že je to preplnené. Keby neodišla poslali by ju niekam do Ázie. Ževraj urobila dobre".
Toto ju vytočilo. Podala Sam Leeteukovi.
"Urobila dobre? Toto myslia vážne? Poslali by ju do Ázie? A to nemajú peniaze? Nech ma neštvú! Čo si o sebe myslia".
Sam s Leeteukom na ňu dosť šokovane pozreli. Teraz sa cítili ako rodina. Leeteuk by bol otec, Sam dcéra a Ayumi mama.
"Upokoj sa Ayumi. Nemusela by to byť ich chyba".
"Tak potom ako sa o tie deti starajú".
Položil ju na stoličku. Prišiel k nej. Chytil ju za ramená a usmial sa. Položila si líce na jeho rameno.
" Čo budeme robiť? Kam ju dáme?".
"Pôjde ku mne a potom sa uvidíme. Ja niečo vymyslím".
"Potom by mohla ísť ku nám".
Vystrela sa. Pozrela sa na Sam. A samozrejme aj na Leeteuka.
"Nie to netreba. Aj tak pripravujete 5 album a ja by som nechcela aby si mal ešte ďalšiu robotu".
"To je v poriadku. Budeme to brať tak, že ty budeš mama ona bude naša dcéra a ja budem otec".
"Leeteuk?".
Pozrela sa na neho. Naklonil sa ku nej a pobozkal ju. Dotkol sa jej vlasov. Položila mu ruky na ramená. Malá Sam ich obidvoch objala.
"Zvládneme to".
Oprel si čelo o jej. Pozrel sa jej do očí. Usmiala sa. Potom nasledovala ďalšia pusa.


Pomaly išli domov. Kyumi sa stále pozerala na Kevina. On sa pri jej pohľade usmieval.
"Kevin? Aký sú tí nový členovia?".
"Myslíš AJ a Hoona?".
Pozrela sa na neho. Potom ho jemne buchla do ramena. On ju chytil okolo boka.
"Koho iného by som myslela?".
"Tak ja neviem. Kohokoľvek na tomto svete".
Rukami ukázal na všetko okolo seba. Len sa usmiala. Zase si spolu preplietli prsty.
"Nezabudni zajtra na mňa. Potom budem mať smutný deň a to nebude moc dobré. Mysli na mňa. Budem aj ja na teba myslieť".
"Kedy som ja na teba nemyslela. Myslím na teba každý deň Kevin".
Pri tom sa začervenala. chytila mu líca a začala nimi pohybovať ako 50 ročná babička ktorá to robí každú návštevu vnúčeniec.
"Nerob Kyumi. Budem veľmi zlý".
Začal to aj on robiť. Smiali sa pri tom. Potom mu líca pustila. Chytila mu ruky. Usmiala sa.
"Vyhral si Kevin. Priznávam si perfektný".
"Pekné je to počuť od teba".
"Odo mňa je všetko pekne počuť. Nezistil si to ešte?".
"Zistil ale chcel som aby si to vedela. A keby som ti to nepovedal. Určite by si ma ušteklila k smrti".
Zastala pozrela sa na neho. Nahodila šibalský úsmev. Pozrel sa na ňu.
"Nie. Dúfam, že to nechceš urobiť Kyumi? Som dosť šteklivý".
"Lepšie pre mňa a čo by sa stalo keby som ťa začala štekliť. Nič len by sme si užili spoločnú chvíľu".
Podišla k nemu a začala ho štekliť na bruchu. Potom podišla trochu vyššie. Celý čas sa len smial a krčil aby ho už nemusela štekliť.
"Nie prosím nerob mi to. Chceš aby som sa pocikal?".
Prestala pozrela sa na neho. Celá udychčaná si napravila vlasy. Podišla k nemu ešte bližšie.
"Kevin?".
Pozrel sa na ňu. Usmial sa. Vystrel sa aby nadobudol dojem, že je vyšší. Aj ona sa vystrela ale nebola taká vysoká ako on. Začala sa smiať.
"Nerob sa hrdinom áno?".
"Ja sa žiadnym hrdinom nerobím len dávam najavo, že som vyšší a silnejší?".
"Silnejší? Naozaj? Neporazila som ťa teraz náhodou v šteklení?".
"Dobre priznávam porazila si ma ale to všetko nemení na situácií, že som straší, krajší, vyspelejší a slávnejší?".
"A teraz si ako chcel naznačiť, že si výnimočný a ja som len obyčajné dievča?".
"Nie tak som to nemyslel. Ja som chcel len povedať, že".
"Čo si chcel povedať? Že som obyčajná a ty si dokonalý. Že perfektný chlap ako ty nemôže mať dievča ako som ja? Nemyslel si tým náhodou, že k tebe sa hodí nejaké slávne a vyspelé dievča?".
"Prosím Kyumi. Tak som to nemyslel".
"Už pôjdem. Potom pozdravuj svoju dokonalú priateľku".
Ponáhľala som sa domov. Bola nahnevaná, zúrivá, smutná. Chcelo sa jej kričať. Ale nemohla.
"Saranghaeyo".
Otočila sa. Bola šokovaná.
"Čo si to povedal?".
"Sranghaeyo".
"Prečo mi to robíš?".
"Lebo neviem čo by som robil keby som ťa nemal. Keby som ťa nespoznal. Toto som nechcel povedať. Chcel som len naznačiť, že ja som ten pravý pre teba. A baby vždy letia na tých dokonalých".
"Ale ja nepatrím k tým dievčatám. Chcem obyčajného chlapca ako si ty".
Pomaly sa k nemu približovala. Približoval sa aj on. Chcel byť čo najbližšie ku nej.
Pokračovanie nabudúce.

Sen štvrtá časť

16. května 2011 v 17:27 | Ayumi-smejo
Prepáčte baby za tie kiss scény ale nie som v nich taká dobrá!!
Tak príjemné čítanie :)


Sen 4
Stále sa objímali. Usmievali sa. Neuvedomovali si, že sú tu spolu a sami. Tento krát sa ona k nemu pritisla.
"Ale čo sa deje?".
Nahodila psie oči a pozrela sa na neho.
"Nepozeraj na mňa tak. Len som sa pýtal. Ale, keď chceš tak sa môžeš ku mne ešte viac pritisnúť aby ti nebola zima".
Tak to aj urobila. Pritisla sa k nemu čo najviac. Usmial sa. Pozrel sa na ňu. Pohladil ju po vlasoch a položil si hlavu na jej prsia.
"Ale čo je?".
"Nič. Len som unavený a chcel som si oddýchnuť. Môžem?".
"Samozrejme. Len počkaj chvíľu musím si sadnúť lepšie aby si si mohol ľahnúť".
Sadla si vedľa neho. Vystrela si nohy aby si mohol na nohy položiť hlavu. Na zem samozrejme dala aj svoj sveter aby neprechladol.
"Tak môžeš si ľahnúť".
Capla si na nohy aby mu naznačila, že si môže ľahnúť. Ľahol si.
"Pohodlnejšie?".
"Samozrejme, že je. Na tebe to bude vždy pohodlné".
"Ďakujem za komplimenty".
Užívali si tu chvíľu ticha. Kevin ležal. Hladila ho po vlasoch. Jemne a pomaly aby sa uvoľnil. Ale v tom mu zazvonil telefón. Neohrabane si ho vytiahol z vrecka.
"Zrovna, keď som zaspával. Toto nie je naozaj fér. Prepáč Kyumi ale musím to zobrať".
"V poriadku".
Ľahla si. Zhlboka dýchala. Zatvorila oči. Čakala. Ponaťahovala sa. Nevšimla si, že stojí nad ňou a pozerá sa na ňu.
Priblížil sa k nej. Opatrne a potichu. Pozrel sa na ňu a potom na jej pery. Približoval sa a približoval už bol od nej 5 centimetrov, keď si to rozmyslel. Nechcel aby sa zľakla a potom ušla. To by nebolo veľmi dobré. Otvorila oči videla ho pred sebou. Začervenala sa.
"Čo sa deje?".
"Nič len som sa na teba pozrel a mal som takú romantickú chvíľu. A tak my nejako zamrzli obvody v hlave a tak tu nejako stojím nad tebou".
"Všimla som si".
Začala sa smiať. Prevalila sa na bok. A tam sa potichu smiala.
"Veď sa smej predo mnou".
Otočila sa na neho. Pozrela sa. Poznáte tú chvíľu v romantických filmoch kde je úplne ticho a oni sa približujú a dajú si pusu. Tak to sa stalo aj tu. pozerali sa na seba. usmievali sa na seba. pomaly sa približoval. Ani jeden nezatvoril oči. Pomaly sa približoval vtedy zatvorila oči. Malú chvíľu sa na ňu pozeral a potom sa to stalo. Ich pery sa spojili. Pohybovali sa navzájom. Chytil ju za líce a ona sa mu na oplátku hrala s vlasmi. Toto bol najlepší okamih v ich živote. Aj, keď Kevinova druhá najlepšia časť. Odtrhli sa od seba.
"Už by sme mali ísť?".
"Hej aj ja s tím súhlasím".
Postavili sa. O tej chvíli čo sa stále medzi nimi nikomu nepovedia. Povedia im to vtedy ak to uznajú za vhodné.
Leeteuk s Ayumi sa na seba pozreli. Potom na dievčatko. Obidvaja boli docela v šoku.
"My nie sme. No my sme kamaráti my nechodíme spolu. Odkiaľ to máš?".
"Odnikiaľ ja som si len to myslela. Prepáčte, že som vás urazila. Nechcela som".
Dievčatko sa pozrelo do zeme. Prišlo jej ho ľúto.
"A ako sa voláš?".
"Ja som Peťka ale všetci mi hovoria Sam".
"Sam mi sme iba kamaráti. Veľmi dobrý kamaráti".
"A ty sa ako voláš. Si moc pekná a chcela by som sa pochváliť v škole, že som stretla peknú tetu".
Pri tomto komplimente sa začervenala. takýto kompliment jej ešte žiadne malé dieťa nedalo.
"Si zlatá. Ďakujem. Ja som Ayumi a toto je Leeteuk".
"Ja ho poznám. Mamina mi ho raz pustila. Vedela veľmi pekne spievať".
"Vedela? A kde ju máš teraz?".
"S ockom mi povedali, že si idú niečo vybaviť a potom sa už neukázali. Ja sa bojím".
Pozreli sa na seba. museli niečo urobiť. Leeteuk podišiel k Sam.
"Vieš čo? keď sa najeme pôjdeme k ujovi a povieme mu to. A on ich nájde a bude všetko v poriadku. Si hladná?".
"Ďakujem. Ja nechcem obťažovať".
"To je v poriadku. Ja by som ťa tu nemohla nechať. Tak si sem prosím sadni. Dáš si palacinky s čokoládou a šľahačkou?".
"Vážne? To môžem. Ďakujem veľmi pekne".
Doniesli im palacinky. Pozreli sa na seba.
"Nech sa páči".
Podala jej palacinky.
"To nemusíš ja jej dám. Ty sa pokojne najedz. Ja si objednám ďalšie".
"Prestaň Leeteuk. Ty sa najedz a ja jej dám. Nech sa páči Sam".
Dala jej ich rovno pred seba. Usmiala sa na ňu. Pozrela sa na ňu. Z vďačnosťou začala jesť.
"Dobrú chuť. Ďakujem veľmi pekne. Pán boh vám to oplatí".
"Už nám to oplatil. Papaj pomaly a neponáhľaj sa máš čas".
Leeteuk a malá Sam jedli. Ayumi sa celý čas pozerala na nich ako jedia. Nebola až taká hladná ako si myslela. Tešila sa kedy aj ona bude mať vlastné deti. Pri tej myšlienke sa pozrela na Leeteuka. Usmiala sa na neho. Pozrel sa na ňu. Bol celý od čokolády o Sam sa to povedať nedalo. Zachichotala sa.
"Bože vy malý šmudlovia. Pozrite sa aký ste špinavý".
Zobrala si do ruky vreckovky. Najprv utrela Sam a potom sa načiahla za Leeteukom. On sa tiež posunul k nej aby sa nemusela tak načahovať. Utrela ho. Chytil jej ruku. Pozrel sa na ňu a potom jej tu ruku pobozkal. Začervenala sa.
"Ďakujem. Ale nemusela si robiť starosti".
"Ja si nerobím starosti len ťa chcem utrieť aby si nemusel ísť špinavý von. Vieš ako by si vyzeral na tých fotkách".
"Rozumiem mamina. Ďakujem mamina. Ešte niečo mamina?".
"Nie to je všetko. Tak môžeš kľudne jesť".
"Mamina ja som dojedla".
Obidvaja sa pozreli na malú Sam. Obidvaja boli prekvapený. Ale najviac asi Ayumi.
"Ako si mi to povedala Sam?".
"Mamina. Nikdy som mojej mamine nemohla povedať mamina. Tak som to chcela povedať aj tebe. Chcela som vyskúšať.
"Sam naozaj sa ti rodičia nevrátili?".
Pozrela sa do zeme a prestala jesť. Chytila jej ruku. Sam sa pozrela na Leeteuka.


Lucy bola v šoku. A dosť veľkom šoku. Toto naozaj nečakala. Bola to najväčšia rana v jej živote. Videla plno takých filmov kde sa to stane vždy sa smiala, že toto sa môže stať iba v tých filmoch ale mýlila sa. Bola to krutá bolestivá pravda. Prišla domov a zamierila do baru. Zobrala si becherovku. Sadla si na gauč. Najprv to pila pomaly ale potom jej to bolo jedno. Plnými dúškami zapíjala bolesť, žiaľ, sklamanie. Nechcela aby ju rodina videla v opitom stave ale nemala na výber. Čo mala robiť. Kam by mala ísť? Nechce svoje problémy hovoriť babám. Veď aj oni majú vlastné problémy. Nemôže ich tým zaťažovať. To by nebolo dobré a správne. Keď už bola v tej nálade. Všetko jej bolo jedno. Prišla do kuchyne otvorila chladničku vybrala z nej šľahačku a jahody. Do misky si dala jahody na to šľahačku a všetko poliala zbytkom becherovky. Samozrejme vypila becherovku zjedla jahody a šľahačku nechala tak.
"Vedela som, že opiť sa je dobrý pocit ale až takto tak to som netušila. Mala by som to častejšie robiť aby som neplakala vždy, keď budem mať depresiu".
Zazvonil zvonček. Otočila sa na dvere. Usmiala sa. Šmatlavo prišla k dverám. V rukách samozrejme držala svoju najbližšiu priateľku.
"Kto je to?".
"To som ja Lucy. Pustíš ma prosím dnu?".
"Nie nepustím. Neviem kto si lebo ak si Taemin tak choď domov. Nemám s tebou spoločnú tému".
"Prestaň Lucy. Okamžite mi otvor dvere. Musíme sa naozaj porozprávať. Prosím otvor ich".
Stále sa pozerala na dvere. Nahodila šibalský úsmev. Otvorila málo dvere aby mala dosť priestoru.
"Tak povedz heslo?".
"Heslo?".
"Áno heslo chcem vedieť máš asi 5 sekúnd".
"Dobre. tak idem na to".
"5-4-3-2-1. už ti prešiel čas tak máš smolu. Dovidenia Taemin pozdravuj svoju priateľku".
Toto ho už nebavilo. Zaprel sa do dverí. Nevedel, že je taký silný ale bol na seba pyšný.
"Prečo si na mňa taká!".
Nemal sa s ňou zahrávať, keď má vypité. Položila si priateľku na zem a postavila sa.
"Tak za prvé ja by som mala hovoriť o tom, že si ma oklamal. Za druhé si si ma omotal okolo prsta ako nejakú handru za tretie nemáš žiadne právo mi prísť do domu za štvrté som ťa ľúbila od vašeho debutu a toto som si nezaslúžila".
Nečakal to. Že mu niekto v podnapitom stave vyzná lásku. Mal len 17 rokov. Nikdy nemal dievča. A nevie ako ma reagovať.
"Počúvaj ma Lucy".
"Nie nebudem ťa počúvať. Nemám záujem tak pekne prosím ťa choď už".
Pri tých slovách plakala. Vedel, že s tým nič neurobí. Mal na odchode stál už na chodbe, keď si niečo uvedomil. Otočil sa pozrel sa na Lucy. Rýchlo prišiel k nej aby nemala možnosť zavrieť dvere. Oboma rukami jej chytil líce. Položil si pery na jej. Vedel, že to čo robí nie je správna vec ale čo mal robiť, keď táto osoba je pre neho to najdôležitejšie čo má. Trhala sebou nechcela to. Veď je v podnapitom stave nebude si to pamätať. Nechce. Chcela aby odišiel. Pustil ju. Zhlboka dýchal ako keby za bežal najväčší maratón na svete. Pozrel sa na ňu. Chcel jej niečo povedať ale nevedel čo keď v tom...
Pokračovanie nabudúce.

Sen tretia časť

2. dubna 2011 v 12:44 | Ayumi-smejo
Prepáčte, že to tak dlho trvalo ale poznáte to. keď sa niekomu nechce tak nechce.
Prajem príjemné čítanie :)
A, keď to bude divné dalšou častou to vynahradím :)

Sen 3
Vo dverách stál G.O. Všetky sa pozreli na neho. Ayumi si položila misku na stôl a išla za ním. V pól ceste zastala a pozrela sa na Kyumi.
"Kyumi choď ho obslúžiť".
"Tak idem na to".
Ayumi sa vrátila na miesto. Lucy pozrela na ňu.
" Nepozeraj tak na mňa. Ja za to nemôžem. Musí mať skúsenosti".
"Ale ja nehovorím o tom ale o ňom".
Ukázala na Leeteuka. Ayumi sa rýchlo sa pozrela na Lucy a potom na Leeteuka.
"Dobre idem za ním. Nedopadne to dobre. Ti hovorím".
"Nebuď pesimistická. Nemôže to byť také zlé. Bež za ním a rovno ho odo mňa pozdravuj".
Anna išla za Leeteukom. Vyšla z obchodu a postavila sa pred neho.
"Ahoj potrebuješ niečo?".
"No vlastne potreboval by som sa porozprávať s Lucy".
"Hej jasné zavolám ti ju".
Otvárala dvere. Chytil ju za zápästie.
" Mám ťa rád".
"Aj ja ťa mám rada".
Išla do predajne.
"Čo potreboval?".
"Chcel aby som ťa zavolala a máš ísť za ním".
Začala sa hrabať vo svojom jedle. Vyzerala dosť smutne.
"Si smutná Ayumi?".
"Nie prečo by som mala byť. Choď za ním ja to dojem a pôjdem potom aj na WC".
Išla rýchlo za Leeteukom. Zobrala ho za roh aby ich nikto nevidel a začala mu nadávať.
"Zbláznil si sa! Vieš ako teraz budeme vyzerať ako keby sme niečo spolu mali. Nemáš náhodou záujem o ňu".
Ukázala na miesto kde bola Ayumi.
"Ale mám len som začal panikáriť a povedal som prvú vec ktorá ma napadla".
"27 ročný líder Super Junior začal panikáriť ako to nemyslíš vážne".
"Ale myslím. Vieš aké je to ťažké sa pozerať na ňu a pri tom nemyslieť na dosť divné veci".
"Si nechutný Leeteuk a dosť. A čo potrebuješ".
"Len som ju chcel vidieť".
"Si neskutočný. Ale je to podľa mňa úžasné svojím spôsobom".
Rozlúčili sa. Nakoniec sa vrátila k svojej práci. G.O už odchádzal a samozrejme ho nezabudla pozdraviť.
"Kde je Ayumi?".
"Ešte je na WC".
"Tak dobre. Začneme. Otvor prosím ťa dvere".
Išla otvoriť dvere. Pred nimi už čakal Kevin. Keď uvidel Kyumi usmial sa.
"Ahoj Kyumi ako ti ide robota?".
"Ale nesťažujem sa. Páči sa mi to a tebe ako ide?".
"Lepšie než som si myslel. Mali ste obednú prestávku, že?".
"Prečo sa pýtaš?".
"Tak či by sme neskočili niekam po práci. Na čaj alebo kakao alebo sa prejsť".
Pri tom sa začervenala.
"Tak dobre. Končím o siedmej".
"Tak sa stretneme tu o siedmej. Budem čakať v utajení aby sme sa trochu viac spoznali".
Usmial sa a odišiel. Dúfala, že sa už nič nepokazí. Mala dosť pekný deň aby sa niečo stalo.
Keď sa vrátila k dievčatám až nejako moc sa začala usmievať.
"Čo sa stalo Kyumi?".
"Kevin m práve pozval aby sme išli spolu von po práci".
Sadla si na stoličku a usmievala sa ako slniečko na hnoji. Dievčatá s neveriackym pohľadom sa pozreli na seba a potom na ňu.
"To myslíš vážne?".
"Keby som to nemyslela vážne tak vám to ani nehovorím".
"Iba sa pýtame. Vieš je to dosť nezvyčajné na Kevina. Ako ho my poznáme".
Tento krát sa ona pozrela na dievčatá.
"Vieš čo to znamená?".
"Že sa Kevinovi páčiš. A to je veľmi úžasná správa. Možno po nejakom čase s ním budeš chodiť".
"Ale dievčatá nepreháňajte. Toto je až moc pekné".
"Ale Kyumi nevieš ako sa s nami osud zahráva. Tak pekne daj na naše slová. My máme vždy pravdu".
"Presne tak. Ayumi má pravdu".
Po tejto dobrej správe sa konečne rozhodli, že pôjdu pracovať. Dnes našťastie nemali toľko veľa práce ako minule. Ale aj tak toto bolo dosť veľa na ich telá. po skončení práce.



Prvá odišla Kyumi.
"Tak uvidíme sa pozajtra. Papa".
"Ahoj Kyumi".
"Papa moja".
Zobrala si všetky veci a ponáhľala sa za Kevinom. Keď už bola konečne vonku. Nikde si ho nevšimla. Pozerala sa všade okolo ale nikde ho nevidela.
"Kyumi tu som".
Počula nejaký slabý hlas. Otočila sa a v rohu stál Kevin. Usmiala sa.
"Dobre si sa na to pripravil".
Mal na sebe kapucňu a slnečné okuliare. Ale aj tak sa usmial.
"Môžeme ísť?".
"A kam pôjdeme?".
"Pôjdeme na jedno miesto. Ktoré som ti chcel ukázať".
"A kde to je?".
"To je prekvapenie".
Keď je to prekvapenie tak je to prekvapenie. Išla iba za ním. Bola zvedavá a nedočkavá. Už sa strašne tešila na to prekvapenie.
"Už tam sme?".
"Ešte sme len v polovici cesty".
Už ju boleli nohy. Nevládala ale musela to prekonať. Chcela vidieť jeho obľúbené miesto. Konečne po nejakom čase tam prišli jediné čo spravila si ľahla na trávu.
"Nejako ťa to vysililo?".
"A nie. Veď to je ďaleko. Už som si myslela, že ideme na kraj sveta".
"Ale nepreháňaj toľko".
"Nepreháňam. Hovorím len fakty".
Zasmial sa.
"Môžeš sa smiať. Budem rada ak sa budeš smiať".
Pozrel sa na ňu.
"Prečo chceš aby som sa smial?".
"Lebo je najlepšie ak sa smeješ. Potom vidíš svet úplne inak. A je to úžasné, keď viem niekoho rozosmiať".
"To si pekne povedala".
"Ďakujem. Písala som si to na papier".
Zase sa zasmial. Tento krát sa zasmiala aj ona.


Ayumi sa tešila, že už pôjde konečne domov. Ľahne si do teplej posteli. Dá si jedlo a bude len spať. Nič iné. Pred obchodom stál Leeteuk. Pomyslela si, že chce vidieť Lucy tak mu v tom nebránila.
"Je vo vnútri keby si chcel s ňou hovoriť".
"Nie nechcem s ňou hovoriť. Chcem s tebou hovoriť".
Pozrela sa na neho. On sa na ňu pozrel s divným pohľadom.
"Čo sa stalo Leeteuk?".
"Vieš vtedy, keď som sa rozprával s Lucy. Tak som chcel iba s tebou sa rozprávať. Nemal som odvahu ti niečo povedať".
"Prečo? Veď ma dlho poznáš?".
"Áno ja viem. Som naozaj rád, že ta poznám. Ale bojím sa".
"Čoho?".
Teraz mala aj ona smutný pohľad. Nechcela povedať niečo dosť nevhodné. Preto zostala ticho.
"Že ma začneš po tomto nenávidieť".
Pobozkal ju na pery. Pozrel sa na ňu. A stále ju držal za ramená. Celá vykoľajená nevedela čo má povedať. Nevedela ako má reagovať.
"Prepáč".
Pritiahol si ju k sebe a tuho ju objal. Teraz bola ešte vo väčšom šoku.
"Leeteuk".
"Pochopím ak ma začneš nenávidieť. Ale prosím neurob to".
Objala aj ona jeho. Začali jej padať slzy. Nechcela sa od neho odtiahnuť. Zostali v objatí. Odtiahli sa a pozreli sa na seba. Usmiala sa a utrela si slzy.
"Už ste skončili?".
"Už dávno len som prišiel sem. Aby som vás potešil. A vtedy, keď som volal Lucy tak mi vynadala, za to, že som ju zavolal".
Zasmiala sa.
"To je celá ona".


Lucy konečne zamkla obchod tak ich tam zbadala. Usmiala sa. Vytiahla si telefón a začala fotiť. Keď mala konečne fotografie urobené. Išla druhým smerom. Slúchatko si dala do uší a pustila si SHINee-Hello. Pohmkávala si známu skladbu. Keď je tak pekne tam pôjde domov aj pešo. Pohyb jej neuškodí.
"Hej počkaj".
Nepočula, že za ňou niekto utekal. Konečne, keď ju ta osoba dohnala. Dala si dole slúchatko a otočila sa.
"Taemin? Prepáč, že som nepočula ale poznáš to. SHINee-Hello".
Usmial sa. Rukami si chytil kolená a zhlboka dýchal. Potom po pár sekundách sa konečne narovnal.
"Poď pozvem ťa na minerálku".
"To nebude nutné Lucy. Chalan by mal pozývať nie baba.
"Nevadí tento krát sa urobí výnimka a pozvem ťa ja. Nabudúce môžeš pozvať ty".
"Tak dobre. Nabudúce je to na mňa".
Išli do najbližšej kaviarne pri nich. Taemin zostal vonku aby neurobil veľký rozruch a Lucy išla kúpiť minerálky. Hneď mu podala aj minerálku aby sa mohol napiť.
"Prepáč mi to Taemin. Nepočula som kvôli hudbe".
"To je v poriadku. Stáva sa. Daj mi jedno slúchatko budeme spolu počúvať".
Podala mu jedno slúchatko a spolu počúvali a pili aj minerálku. Kto by si predstavoval taký večer?
Pokračovanie nabudúce.

Sen druhá časť

12. března 2011 v 20:57 | Ayumi
Takže máme tu dalšiu časť :)
Dúfam, že sa páči :)

Sen 2
Po tom čo odišli Super Junior sa dievčatá vrátili naspäť k svojej práci. Lenže tento krát sa vymenili. Ayumi išla za pokladňu. Lucy a Ayumi išli vykladať a ukladať tovar. Po dlhom namáhavom dni konečne mohli zavrieť obchod.
" Som taká rada, že ideme domov. Myslela som si, že tam zapustím korene".
Kyumi si chytila krk a jemne si ho masírovala.
"Tak pekne si zvykaj. Toto budeš robiť každý deň tak pekne sa na to môžeš pripravovať fyzicky a psychicky".
"A tá svalovica na začiatku ťa bude pekne zabíjať. Budeš ju mať asi možno taký dobrý mesiac dokým si na to tvoje telo nezvykne".
" Vie viete potešiť človeka. Myslela som, že to bude jednoduchšie ale ako som sa mýlila".
" Nie my to nerobíme naschvál len ťa chceme na to fyzicky a psychicky pripraviť. Kvôli tomu som aj schudla 4 kg".
Ayumi si napravovala tričko. A potom si pozrela aj zadok.
" Ako ideš domov?".
"Autobusom vystúpim na konečnej zastávke a vy idete ako?".
" Ja pôjdem na autobus a Lucy ide za ShinDongom".
"Za ShinDongom?".
" Sú súrodenci chodí ho navštevovať, keď má voľno".
" Chápem a nemám to nikomu povedať, že?".
" Presne tak lebo by to bolo zlé pre nás a pre neho a to by sme samozrejme, že nechceli".
" Nie nechceli".
Zastavili na zastávke.
" Tak dievčatká moje uvidíme sa zajtra v práci. A keby niečo tak si voláme, jasné?".
" Jasné".
Zhodli sa na svojej odpovedi.
Lucy im zamávala a vybrala sa za bratom. Na recepcii ju spoznali takže nemala žiadny problém. Vedela kde sa budú nachádzať. Tak teda išla do nahrávacieho štúdia. Ako obvykle zaklopala. Ale teraz sa zmýlila. Miesto Super Junior tam boli SHINee a medzi nimi aj Taemin.
"Pardon myslela som si, že tu budú Super Junior ale pomýlila som sa prepáčte".
" To je v poriadku . Super junior sú v zasadačke. Tam ich nájdeš".
" Ahoj Lucy".
Usmial sa na ňu a ona na neho. Rýchlo zavrela dvere aby nezbadal, že sa červená.
" Tak fajn zasadačka. Idem na to".
Stála pred zasadačkou a zhlboka sa nadýchla. Už chcela zaklopať, keď ju niekto vyrušil.
"Ahoj Lucy. Rýchlo si odišla, že som sa ťa ani nestihol opýtať ako sa máš?".
Rýchlo sa otočila a tam stál Taemin.
" Prepáč mi to ale nechcela som vyrušovať. Nevedela som, že mi chceš niečo povedať. A už ste mohli odísť?".
"To je v poriadku. Ale nabudúce nemusíš tak rýchlo odísť. Potom nemáme možnosť sa porozprávať".
"Dobre nabudúce tam zostanem".
Usmiala sa na neho a zaklopala na dvere.
"Vstúpte".
" Vstúpila. Sedeli tam všetci členovia Super Junior plus ich manažér.
"Vyrušujem? Lebo ak hej počkám vonku".
"Nie to je v poriadku aj tak už končíme takže sem môžeš. Uvidíme sa zajtra chalani. Vyspite sa".
"Áno pane".
Manažér SuJu odišiel. Sadla si na stoličku kde práve sedel manažér.
" Stalo sa niečo?".
" Samozrejme, že nie Lucy. Len sme sa rozprávali čo a ako".
" Už som sa bála, že sa niečo stalo".
Usmiala sa na brata.
"Počúvaj ma kto bola ta nové dievča čo bolo s vami?".
" Veď ste sa to už pýtali. To je naša nová kamarátka Kyumi. Bude nám pomáhať v práci. Sme kamarátky. Takže som rada, že poznáme nového človeka. Prečo sa na to pýtate? Vás takéto veci nezaujímajú?".
" Nemôžeme sa pýtať? Veď nie je nič na tom, keď sa to pýtame kamošovej sestry".
" Vy ste divný. Určite to je s toho jedla".
Chalani sa začali smiať na nej. Ale jej to nepripadalo moc vtipné.
" Ste otrasný. Nechápem prečo vás má Ayumi rada".
"Ona nás má rada?".
Chalani ostali prekvapený.
"Vy ste dobré sprostý. Veď to viete tak prečo ste taký prekvapený?".
" Hovorí o nás? Alebo lepšie o niekom?".
Všetci naznačili nech sa pozrie na Leeteuka.
"Mohli by ste prestať. Je to medzi nimi tak čo sa do toho staráte. Nemáte vlastné problémy. Hlupáci".
Celá nahnevaná buchla do najbližšieho človeka čo bol pri nej a tým chudákom bol EunHyuk.
"Au prestaň ma biť. Ja za to nemôžem".
"Idem radšej lebo by som vás musela zbiť. Ahojte".
Vedela, že má sprostého brata ale až tak to netušila.
Ayumi sa s Kyumi rozprávala o bežnom živote v obchode.
" A to k vám normálne chodia slávne skupiny? A to každý deň?".
" Nie úplne ale chodia. Preto je veľká tržba a samozrejme máme aj veľké sprepitné. Takže si žijeme veľmi dobre. Nesťažujeme si. Ani ti si nebudeš sťažovať. Neboj na to si zvykneš".
"A vy tam koľko pracujete?".
"Od otvorenia. To je ako keby náš druhý domov. Sme doma ale aj v práci".
"A normálne sa s vami rozprávajú?".
"No len vtedy ak majú čas. Lebo väčšinou iba pozdravia, kúpia si a odídu ale, keď majú trošku viac času tak sa aj porozprávame ale niekedy to tak nie je".
" A čo je medzi tebou a Leeteukom?".
Pozrela sa na ňu a začervenala sa.
" Ja a Leeteuk? Tak ako by sme mali sme dobrý kamaráti ale inak nič".
"Nezahováraj tak ako je to medzi vami?".
" Sme dobrý kamaráti a nič viac máme sa radi a to je všetko. A tebe sa nikto nepáči?".
" Mne? Možno jeden člen s U-Kiss".
" A ktorý člen sa ti páči? Eli? KiSeop? Alexander? DongHo? Ki Bum?".
" Nikto z nich".
"Takže Kevin?".
"Áno. Ale nikomu to nepovieš, že?".
" Samozrejme, že to nepoviem. Ako by som si pomohla keby som to povedala".
"Ja neviem. A Lucy sa kto páči?".
" Taemin z SHINee? Ale nevieš to odo mňa. Lebo je na to strašne háklivá a zabila by ma keby som to povedala".
"Dobre. Nepoviem".
" Už vystupujem Kyumi. Tak si dávaj pozor a hlavne sa upokoj. Zvládneš to v práci. Si šikovná".
Ayumi vystúpila a zamierila si to domov. Tam ju už určite čakali rodičia a súrodenci. Zastávku mala rovno pred domom. Otvorila si bránu tam stretla pani Lee.
" Dobrý večer pani Lee".
" Ahoj Ayumi. S práce ideš?".
" Áno. Aby som nezabudla tu máte jablká ktoré ste chceli".
Podala jej ich rovno do ruky.
" Si poklad Ayumi. Ďakujem veľmi pekne".
" Nie je zač. keby ste niečo potrebovali stačí mi iba zavolať a ja vám to kúpim".
Išla rýchlo po schodoch aby bola doma čo najskôr. Počula, že z domu ide nejaká až moc dobrá nálada. Ani neotvorila dvere a už tam stála v mierne napitom stave jej mama.
"Ahoj miláčik som rada, že si doma. Mám pre teba jednu peknú novinu. Bola som povýšená a to znamená, že sa budeme mať lepšie. Poď ma objať aby sme si to spolu užili".
"Som rada mami a teším sa s tebou. Vedela som, že sa tvoja snaha vyplní".
Po asi pól hodinovom objímaní sa konečne dostala do domu. Ocko ju silno tiež vystískal ale aj on bol v mierne podnapitom stave.
" Vy už takto pijete? Bude vás zajtra bolieť hlava. To vám nevadí?".
" Nie lebo zajtra sme doma. Takže budeme v posteli celý deň, že Maxík?".
Max sa len pozrel na mamu a hneď bežal za Ayumi. Naznačil, že chce ísť na ruky. Má len 4 roky čo od neho čakajú.
" Pozri Maxík ako pijú, že sa nehanbia".
" A ty ani tetu neobjímaš".
Pozrela sa na tetu. Bolo značne vidieť, že ona je úplne opitá. Len sa usmiala.
"Piješ? Si tu autom? Príde pre teba niekto?".
"Vidíš musím to predsa osláviť tvojej mami povýšenie. Netešíš sa snáď?".
"Samozrejme, že sa teším ale až takto sa opiť".
" To si povieme, keď sa aj ty opiješ mladá dáma".
"Dobre ale či aj ty nebudeš napitá".
Chcela sa smiať ale radšej išla s Maxom hore. Dá aspoň na neho pozor. Keď tam dole sú všetci napitý.
" Čo je Maxík? Sme unavený?".
Položil si hlavičku na jej rameno. Pochopila, že sa trafila do čierneho. Otvorila si dvere do izby. Položila Maxa na posteľ. Začala ho hladkať po vláskoch. Po necelých 5 minútach už tvrdo spal. Usmiala sa na neho a pobozkala ho na čelíčko.
Kyumi sedela pred televízorom. A prepínala kanále už dobrých pár minút. Dnes naozaj nič nedávali v televízii.
"Toto nemyslia vážne? Ja ich zabijem. Dneska je piatok a nič nie je v televízii! Ako robia si srandu".
Do izby prišla Kyumina mama.
" Tak miláčik ako bolo v robote?".
"Úplne výborne. Spoznala som výborných ľudí a šéf je úžasný".
" Radujem sa s tebou".
"Mami stalo sa niečo?".
"Budeme mať ďalší prírastok do rodiny".
Pozrela na mamu ako na zjavenie. Nevedela či má plakať alebo sa smiať alebo obidvoje.
" Počkať ako teraz to myslíš naozaj? Alebo to myslíš vážne?".
"Keby som si vymýšľala tak si vymyslím niečo iné. Bože veď si dospelá tak by si to mohla pochopiť".
" A ako otec o tom vie?".
"Samozrejme, že o tom nevie. Ja mu to poviem pri večeri. Postrážiš dvojčatá, zajtra?".
" Postrážim neboj sa. A môžem si pozvať kamarátky aby tu boli so mnou, zajtra?".
" Keď nebudete budiť susedov tak môžete".
Silno objala mamu.
" Bože prepáč mi to. Dúfam, že som bábätku neublížila?".
" Nemusíš sa báť. Silné bábätko je to. Tak ma môžeš pekne objať a potom môžeš ísť spať".
"Mami? Veď je iba pól 11".
"Netrápi ma to. Pekne sa choď umyť a dovolím ti si popísať s kamarátmi a potom spať, jasné?".
" Dobre. Tak idem za ockom a potom budem v izbe".
Išla za ockom do izby. Zaklopala na dvere.
" Nemusíš klopať Kyumi len poď ďalej".
Ako obyčajne ležal v posteli na očiach mal okuliare a čítal nejakú neznámu knihu ktorú vôbec nepoznala. Ľahla si vedľa otca na posteľ.
"Aký si mala deň miláčik?".
"Až na tu strašné makanie. Som spokojná".
Položil knihu na stôl a otočil sa k Kyumi.
" Je tvoja mama tehotná?".
"Ako to mám vedieť? Nehovorila mi to".
" Mám ti zakázať vreckové?".
" To ti nepomôže lebo si už zarábam sama to ti nevyšlo".
"Tak je tehotná?".
Pokračovanie nabudúce.

Sen prvá časť

5. března 2011 v 16:17 | Ayumi
Lucy je samozrejme Lucy
Kyumi je Linda
Ayumi som ja :)
Prajem príjemné čítanie :)
Sen 1
Dve najlepšie kamarátky ktoré sa poznajú už dlhé roky. Si teraz našli konečne brigádu. Pracujú v jednom malom obchode ktorý vlastný Luckin strýko. Je obyčajné ráno vtáci štebotajú na streche, niektorý ľudia ešte spia, niektorý sú v práci ale Lucy a Ayumi práve otvorili obchod. Ayumi si zobrala na starosti dopĺňanie potravín a Lucy pokladňu.
"Lucy koľko zatiaľ máme?".
"Okolo 3400 jenov".
" Sme výborné. Ide nám to".
"Tak to si buď istá. Keď nám to pôjde takto tak si našporíme veľa peňazí a konečne si kúpime vlastný byt".
Do obchodu vstúpil Luckin strýko. Pozrel sa najprv na Lucy a potom na Ayumi.
" Ako vám to ide?".
" Výborne strýko. Lepšie než naše očakávania. Nechceš nám dať väčší plat?".
" Samozrejme, že nie dievčatá tak pekne pracujte nech som na vás pyšný. A ty Ayumi máš všetkého dosť?".
" No ako by sa to dalo povedať. Máme všetko len nám dochádzajú malinovky a najme minerálky. Od vtedy čo sme to tu postavili sa nám ľudia len hrnú".
" Zavolám tam a objednám to".
Lucy sa pozrela na Ayumi.
" Čo je?".
Potichu sa spýtala . Ukazovala jej nech sa otočí. Ayumi sa otočila a tam stál Heechul s Super Junior.
"Ahoj Ayumi máte ešte Bonaquu?".
"Hej samozrejme tam zahneš za roh a tam ju nájdeš".
"Ďakujem Ayumi".
Heechul išiel pre minerálku pokračovala ďalej vo svojej práci. Lucy zatiaľ pozerala na pokladňu. Ayumi počula ako niečo padlo. Išla za tým zvukom. Heechul ležal na zemi a na ňom malinovky.
"Heechul si v poriadku".
Heechul bol v miernom šoku ale vedel odpovedať na Ayuminu otázku.
" Samozrejme. Prepáč trochu som ti urobil neporiadok".
" Nevadí ja to upracem a ty choď k pokladni. A dávaj si hlavne pozor".
postavil sa zobral si Bonaquu a išiel za Lucy. Stál pred pokladňou zatiaľ čo blokovala.
"Neurobil som vám problém?".
" Samozrejme, že nie Heechul. to zvládneme".
"Ďakujem odkáž Ayumi, že som to nechcel".
" Odkáž EunHyukovi nech mi vráti moje tričko a, keď si ho už dal na seba tak nech si ho už nechá".
"Odkážem madam. Tak sa majte na obed sem prídeme".
"Budeme vás čakať tak nám doneste niečo na jedenie".
Heechul odišiel. pomohla Ayumi s fľašami. Išlo im to od ruky, keď konečne upratali nahrnulo sa im plno ľudí. Dievčatá len tak tak stíhali. Boli radi ak všetko stíhali a ešte radšej, keď sa stihli najesť.
" Preboha ja asi odpadnem. Toto sa mi snáď zdá. Ešte nie je ani 6 hodín a už sa cítim ako po 12 hodinovej službe".
"Už tu pracujeme mesiac a ešte som si nedokázala zvyknúť. Mali by sme si niekoho nájsť na výpomoc. Lebo takto to ďalej nepôjde. Čo ti na to?".
" Výborný nápad len kde nájdeme tú výpomoc?".
"Popýtam sa strýka a potom sa uvidí. Choď obsluhovať ja idem blokovať".
"Idem, keď ani dnes nebudeme mať prestávku prisahám, že ich pošlem do teplých krajín a potom sa pokojne najem".
Musela sa pousmiať aspoň nejaká zmena po náročnej práci. Do obchodu vstúpil Luckin strýko.
"Dievčatá nesiem vám posilu. Toto je Kyung Mi Nam. Kyumi toto sú moje netere Lucy a Ayumi dúfam, že sa ti tu bude s nimi dobre pracovať".
"Nebojte sa bude to tu úžasné".
"Tak ja vám ju tu nechám aby ste si spríjemnili prácu".
Luckin strýko si zobral jablko a chcel odísť ale niekto mu v tom zabránil.
"Nezabudli ste na niečo?".
" Zaplatiť si náhodou nechcel strýko?".
" Samozrejme, že som chcel ale teraz nemám pri sebe drobné".
" My ti vydáme. Tak pekne poď sem s tým jablkom".
Nedokázal sa ubrániť tak si to zamieril k pokladni. Zaplatil jablko a už ho tam nebolo.
"Tak už ani pomoc nemusíme hľadať. Sme radi, že si k nám prišla. Aspoň to budeme všetko stíhať. Ďakujeme".
"Nemusíte mi ďakovať. Ja som si dlho hľadala brigádu a teraz som ju nakoniec aj našla. Som rada, že nebudem iba doma sedieť".
"Vy ste sestry?".
" No nie pokrvné ale berieme sa tak".
Po menšej debate. Sa dievčatá pustili do roboty. Ayumi a Kyumi robili všetko okolo tovaru a Lucy bola za pokladňou. Konečne, keď nastal ten čas na obed. Boli neskutočne radi, že už sú v polovici. A teraz jediné čo ich mohlo trápiť je to čo budú mať na obed. Čakali dokým im nezaklopali na dvere. Lucy išla otvoriť v nich stáli Super Junior a presnejšie Leeteuk, Heechul, ShinDong, Kyuhyun a EunHyuk.
Lucy, keď uvidela svoje tričko na EunHyukovi prvé čo urobila sa začala smiať. Potom si odstúpila aby to videli aj dievčatá. Keď to aj oni videli začali sa aj oni smiať. EunHyuk si urazene sadol vedľa Kyumi. Leeteuk a Kyuhyun vedľa Ayumi a ShinDong si prisadol k Lucy.
Lucy sa ešte stále smiala. Ayumi ju poznala takže ju to vôbec neprekvapilo ale snažila sa nesmiať ale nedalo sa. Kyumi ničomu nerozumela takže ta len jedla.
"Koľko máte prestávku?".
"Necelých 20 minút a vy máte koľko?".
"Ešte 15 minút. Niekomu to trošku viac trvalo lebo si nevedel vybrať príchuť ramenu".
Všetci až na dievčatá sa pozreli na ShinDonga.
"Viete aké je ťažké si vybrať príchuť. Je ich 8 a ja som mal všetky tak som si nevedel vybrať. Prepáčte".
"Mal by si chudnúť ShinDong. Hovoríme ti to ako kamaráti".
"Bože nechajte ho viete aký je problém si vybrať príchuť. Tak je stále na to lepšie ako vy".
Všetky sa pozreli aj s ShinDongom na chalanov.
"A ty si kto? Teraz ťa tu prvý krát vidím".
" To je Kyumi je to konečne nová posila. Kyumi to je Super Junior".
Opäť sa pustili do jedla. Kyumi sa naklonila k Lucy.
"Lucy prečo Leeteuk stále pozerá na Ayumi?".
"Lebo sa mu páči ale chlapec si to nechce priznať a Ayumi tomu neverí asi tak".
" A to ako ku vám stále chodia?".
" Samozrejme aj SHINee, U-Kiss, 2PM, 2AM, B2ST,DBSK, JYJ proste všetci. My sme ich obľúbený obchod. U nás sa vždy zastavia".
"Tak to máte dobre, nie?".
" Nie lebo nám dávajú malé prepitné".
"Čo si tam vy dve šuškáte?".
" Len jej hovorím, že kto nás chodí navštevovať".
Dievčatá to už neriešili a konečne sa dostali k svojmu jedlu. Chalani začali štuchať do ShinDonga. Tento rituál podstupovali každý deň. Ale teraz s novou kamarátkou.
Pokračovanie nabudúce.
 
 

Reklama